Urán, toxický a rádioaktívny ťažký kov, vyskytujúci sa v malých množstvách vo všetkých zložkách životného prostredia. Kontaminácií rôznych zložiek životného prostredia uránom sa venuje v posledných dekádach viacej pozornosti, pričom je dostupných viacero metód na jeho odstraňovanie: chemické zrážanie, reverzná osmóza, extrakcia, micelárna ultrafiltrácia a adsorpcia [1]. Z pomedzi týchto metód je najatraktívnejšia adsorpcia, ktorá v systéme adsorbent – roztok má veľký význam v každodennom živote, priemysle a pri ochrane životného prostredia [2, 3]. Zohráva významnú úlohu vo veľkom počte reakcií tuhých látok a v biologických mechanizmoch. Umožňuje charakterizovať povrchové a štruktúrne vlastnosti. Ovplyvňuje čistiacu schopnosť, adhéziu, lubrikáciu, flotáciu minerálov, čistenie vôd, získavanie ropy, je základom separačných a retardačných metód rádionuklidov, toxických a ťažkých kovov [4]. Bentonit tvoria smektitové minerály, teda vrstevnaté hydratované íly, ktoré tvorí 3-vrstvová sieť hlinitokremičitanových tetraédrov a oktaédrov v pomere 2:1- Oktaédre sa nachádzajú medzi dvoma vrstvami tetraédrov, pričom medzivrstvový priestor je vyplnený vymeniteľnými katiónmi a vodou. Iony v medzivrstvovom priestore  sa naväzujú do minerálnej štruktúry, čím kompezujú do minerálnej štruktúry čím kompenzujú vzniknutý záporný náboj, ktorý môže vznikať ak je v oktaédroch naviazaný Fe²⁺ alebo Mg ²⁺ za Al³⁺ alebo Fe^3+, poprípade Si⁴⁺ nahradené za Al³⁺ v tetraédroch [5-7]. Štúdium adsorpcie rôznych RN na bentonitoch, zeolitoch a rôznych prírodných materiáloch sa študuje predovšetkým v súvislosti s ich využitím ako tesniacej bariéry v podmienkach rôznych skládok a konečných úložísk ako aj pre aplikáciu pri čistení odpadových a spodných vôd[8- 10]. Akumulácia RN do životného prostredia prináša so sebou rôzne formy výskumu Cieľom príspevku je štúdium adsorpcie kationových foriem uránu (pH_init. = 2,5;  C_init:10 – 1000 mgU/L; T= 298.16K) na gréckom bentonite z ložiska Kimolos. Adsorpčná rovnováha sa študovala vsádzkovou technikou. Distribúcia uránu v študovanom systéme sa  stanovila spektrofotometricky Arzenázo III metódou. Priebeh adsorpčných procesov uránu sa pre lepšiu interpretáciu namodeloval Langmuirovou,  Freundlichovou a Dubinin-Raduskievichovou izotermou.