Analýza obilnín a pseudoobilnín z hľadiska výživnej kvality a možnosti prípravy bezlepkových potravín

Analýza obilnín a pseudoobilnín z hľadiska výživnej kvality a možnosti prípravy bezlepkových potravín

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing Tímea Kuťka Hlozáková100%100%100%
Ing. Andrea Pešková100%100%-
Ing. Miroslav Rajninec100%100%-
Ing. Kvetoslava Kačmárová100%100%-
MVDr. Denisa Toropilová PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-1-4

Analýza obilnín a pseudoobilnín z hľadiska výživnej kvality a možnosti prípravy bezlepkových potravín

Dana Miháliková1 , Zdenka Gálová
1 Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Fakulta biotechnológie a potravinárstva, Katedra biochémie a biotechnológie, Nitra, Slovensko
dana.mihalikova.dana@gmail.com

Neodmysliteľnou súčasťou ľudskej výživy sú obilniny a pseudoobilniny, ktoré patria medzi najdôležitejšie poľnohospodárske plodiny. Sú významným zdrojom bielkovín, sacharidov, tukov, vlákniny, vitamínov, minerálnych látok a mnohých fytochemikálií [1; 2], pričom bielkoviny sú jednou z najdôležitejších zložiek zrna z hľadiska výživy. V posledných rokoch narastá počet ľudí trpiacich potravinovými alergiami a rôznymi intoleranciami a práve zásobné bielkoviny obilnín predstavujú najčastejšiu skupinu potravinových alergénov. Z tohto dôvodu sú vhodnou alternatívou pri výrobe potravín pseudoobilniny, ktoré nevyvolávajú alergie a majú pozitívny vplyv na ľudský organizmus [3; 4]. Cieľom tejto práce bolo analyzovať zrná troch slovenských genotypov pšenice letnej, formy ozimnej (Triticum aestivum L.), odrody Viglanka, Elinor, PS Puqa, jeden genotyp hybridnej pšenice (Triticum aestivum L. x T. spelta L.) PS Lubica, zrná troch slovenských genotypov ovsa siateho (Avena sativa L.), odrody Vendelin, Valentin, Zvolen a zrná pohánky jedlej (Fagopyrum esculentum Moench), odroda Špačinská 1, ktoré nám poskytla Výskumno-šľachtiteľská stanica Vígľaš – Pstruša NPPC VÚRV v Piešťanoch a na základe ich bielkovinového zloženia predigovať ich možné využitie v bezlepkovej strave. V celozrnnom šrote vzoriek sme stanovili frakčnú skladbu bielkovinového komplexu podľa Golenkova (ICC metóda),  koeficient nutričnej kvality, obsah celkového dusíka podľa Kjeldahla a z neho prepočtom obsah hrubých bielkovín, obsah bielkovinového dusíka podľa Barnsteina a z neho prepočtom obsah čistých bielkovín. Z výsledkov vyplýva, že obsah hrubých bielkovín analyzovaných vzoriek sa pohyboval od 9,30 % (ovos, genotyp Vendelin) do 12,43 % (pohánka, genotyp Špačinská 1), čím sme potvrdili, že pohánka, ako pseudoobilnina, má vyšší podiel bielkovín v porovnaní s obilninami. Najlepšiu nutričnú kvalitu, na základe stanovenia koeficienta nutričnej kvality, vykazovala pohánka, genotyp Špačinská 1 (6005,93 %) a najnižšiu hybridná pšenica PS Lubica (88,29 %). Najvyššie percentuálne zastúpenie frakcie albumínov a globulínov bolo zistené v pohánke, genotyp Špačinská 1 (60,81 %) a najnižšie v genotypoch pšenice (21,97 % - 28,84 %). Obsah prolamínov v bezlepkovej strave by podľa platnej legislatívy nemal prevyšovať 5 %. V analyzovaných vzorkách sa pohyboval od 1,35 % (pohánka, odroda Špačinská 1) do 36,81 % (hybridná pšenica PS Lubica). Hodnota obsahu glutelínov bola najvyššia v genotypoch pšenice (30,69 % - 33,87 %) a najnižšia v genotype pohánky Špačinská 1 (17,57 %). Na základe uvedených výsledkov možno konštatovať, že najvyšší obsah cytoplazmatických bielkovín s vysokým zastúpením esenciálnych aminokyselín, bol zistený v pohánke, čo signalizuje dobrú výživnú kvalitu semena. Na druhej strane vykazuje nízky obsah lepkotvorných bielkovín (menej ako 5 %), a preto ju môžeme zaradiť medzi plodiny vhodné na výrobu bezlepkových potravín.

Poďakovanie: 

Poďakovanie: Vedecká publikácia vznikla s podporou Výskumného centra AgroBioTech vybudovaného v rámci projektu Vybudovanie výskumného centra “AgrobioTech” ITMS 26220220180 (50 %) a KEGA projektu č. 021SPU-4/2015 (50 %).

Zdroje: 

[1] Yeo, S. K., Ewe, J. A. (2015)  Advances in Fermented Foods and Beverages-Improving Quality, Technologies and Health Benefits. s. 109. ISBN 978-1-78242-024-8.
[2] Serna Saldivar, S. O. (2016)  Encyclopedia of Food and Health. s. 703-711. ISBN 978-0-12-384947-2.
[3] Socha, P., Mickowska, B., Mazur, E., Urminská, D., Cieślik, E. (2011) Potravinárstvo. 1 (5),  s. 51-55.
[4] Hager, A.-S, Wolter, A., Jacob, F., Zannini, E., Arendt, E. K. (2012) Journal of Cereal Science. 56 (2), s. 239-247.

Diskusia