Infekcie spôsobené baktériami sprevádzajú ľudstvo už od nepamäti. Aktuálne sú tieto infekcie štandardne liečené antibiotikami. Avšak mikroorganizmov rezistentných voči antibiotikám pribúda. Problémom je aj výskyt patogénnych baktérií v jedle. Konzumácia infikovaného jedla má za následok až 420 000 úmrtí ročne. Bezpečnosť potravín možno zvýšiť použitím bakteriofágov, preto sa pozornosť upriamuje na alternatívne riešenie, ktorým sú bakteriofágy. Bakteriofágy sú vírusy, ktoré dokážu úspešne zlyzovať bakteriálne bunky, čo ich robí vhodnými adeptami na liečbu bakteriálnych infekcií. Pôvodná myšlienka využiť fágy ako liečivo je stará viac ako 100 rokov, avšak až v posledných rokoch sa dostáva opäť do popredia. Fág použitý na fágovú terapiu alebo v potravinárstve musí byť charakterizovaný či už na proteomickej a genómovej úrovni alebo na úrovni interakcie s hostiteľom. Bioinformatická analýza dokáže rýchlo predpovedať vlastnosti fágov, čo zjednodušuje návrh a výrobu fágových koktejlov. Preto sa zvyšuje potreba dôkladného skladania a anotácie fágových genómov. Chyby pri skladaní môžu viesť k chybám v anotácii, ktoré môžu spôsobiť šírenie nepresností, ako napríklad nesprávna anotácia génov diskriminujúcich fága na použitie v terapii.
Táto publikácia vznikla vďaka podpore v rámci Operačného programu Integrovaná infraštruktúra pre projekt: Výskum a vývoj využiteľnosti autonómnych lietajúcich prostriedkov v boji proti pandémii spôsobenej COVID-19, kód ITMS: 313011ATR9, spolufinancovaný zo zdrojov Európskeho fondu regionálneho rozvoja.
Tan S. Y., Tatsumura Y. (2015) SINGAP. MED. J. 56(7), p. 366.
Brussow H. (2012) Virology. 434(2), p. 138.
Myelnikov D. (2018) J. Hist. Med. Allied. Sci. 73,4 p. 385.
Turner D., Adriaenssens E. M., Tolstoy I., et al. (2021) PHAGE. p. 170.