V súčasnosti je znečistenie pôdneho ekosystému relatívne aktuálnou témou, ktorá budí pozornosť nielen medzi odbornou ale aj laickou verejnosťou. Pôda ako základný a najvýznamnejší element pri zabezpečení základných nárokov ľudskej spoločnosti ( napr. dopestovanie potravín), výrazne zasahuje do našich životov. V tejto experimentálnej štúdii sme sa zamerali na schopnosť využitia pôdnej fauny, konkrétne spoločenstiev pôdnych nematód, na bioindikáciu kontaminácie pôdy ťažkými kovmi. V mikrokozme bol sledovaný vplyv koncentračného gradientu vybraných ťažkých kovov (As, Cd, Cr a Cu), u ktorých sa predpokladajú silné negatívne ekotoxikologické účinky. Keďže kontaminanty vplývajú na pôdnu biotu predovšetkým v mobilnej fáze, vyhodnocovala sa okrem celkovej koncentrácie kovu po ukončení experimentu (výluh HNO₃) aj mobilizovateľná frakcia kovov v pôde (výluh EDTA) a jej výsledný ekotoxikologický účinok.

V rámci spoločenstiev nematód sa sledovali zmeny na úrovni štruktúry celého spoločenstva, reakcia jednotlivých rodov nematód a vývoj viacerých ekologických indexov (MI2-5, SI, H’) 30 dní po aplikácii prvkov do pôdy. Hypotéza o mobilite ťažkých kovov v pôdnom matrixe ako o určujúcom faktore ich toxicity sa nepotvrdila, keďže zmeny v štruktúre spoločenstiev nekorešpondovali s koncentráciou mobilizovateľnej frakcie jednotlivých prvkov. Vysoko mobilné v pôde bolo Cd a Cu, zatiaľ čo z počiatočnej aplikovanej koncentrácie As a Cr bolo po ukončení experimentu v mobilizovateľnej fáze zistených len približne 5%.

Ako najtoxickejší prvok sa napriek zistenej nízkej mobilite javil Cr, ktorý výrazne menil štruktúru spoločenstiev nematód a už  pri najnižšej aplikovanej koncentrácii nastával pokles abundancie citlivých rodov, predovšetkým zo skupín omnifágnych a dravých nematód. Negatívny trend pôsobenia Cr na pôdne spoločenstvá potvrdili aj ostatné sledované parametre vrátene použitých ekologických indexov (MI2-5, SI, H’). Podobný účinok bol zaznamenaný aj po aplikácii Cu, avšak jej toxicita sa prejavila až pri najvyšších koncentráciách. U najnižšej zvolenej dávky (40 mg.kg^-1) bol vplyv Cu na spoločenstvá pôdnych nematód naopak pozitívny a došlo k nárastu hodnôt viacerých ekologických indexov (MI2-5, SI, H’). V prípade aplikácie zvyšných prvkov (As, Cd) nebol zaznamenaný žiadny výrazný dopad na štruktúru a skladbu spoločenstiev pôdnych nematód a hodnôt ekologických indexov ani pri najvyšších aplikovaných koncentráciách.