GABA ako nová signálna molekula v morfológii vláknitých húb

GABA ako nová signálna molekula v morfológii vláknitých húb

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
90%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Monika Kocková PhD.80%80%-
MUDr. Mgr. Vladimír Šišovský PhD.100%100%100%

Diskusia

Vážený pán inžinier, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.

Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.

Dobrý deň. V prvom rade mi dovoľte poďakovať za otázky. Začnem odpoveďou na prvú otázku. O GABA ako molekule je veľa známe čo sa týka živočíchov, kde slúži ako inhibičný neurotransmiter v centrálnom nervovom systéme. Taktiež sú známe možné úlohy GABA v rastlinách pri regulácii cytosolického pH , obrane rastliny proti oxidačnému stresu a hmyzu. Na základe týchto dá sa povedať významných funkcií u živočíchov a rastlín sme predpokladali jej dôležitú úlohu aj u vláknitých húb, kde jej fyziologická funkcia ostáva doposiaľ neznáma.

Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.

Vážený pán inžinier, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konfe...kodnenie huby, ktorá napadla rastlinu). Pri týchto medzidruhových vzťahoch je veľmi dôležitá kondícia či už v procese rozmnožovania (tvorba konídií-spór) alebo v procese klíčenia (rastu). Naše mutanty neschopné tvoriť GABA majú až o polovicu menej vyklíčených konídií čo súvisí aj s ich predĺženou lag fázou (fáza naštartovania rastu). V prírode je huba vystavená permanentnému hladu, kde deficit v klíčení môže byť problém v procese mykoparatitizmu, čo túto hubu výrazne znevýhodňuje. Navyše ak by sa potvrdila naša hypotéza, že GABA slúži ako signálna molekula a teda je pravdepodobné, že by táto signálna dráha fungovala aj u iných húb ako Aspergillus fumigatus alebo Candida albicans (ľudské patogény), bol by predpoklad, že deficit v klíčení by výrazne ovplyvnil patogenitu týchto húb. Nedávno bolo pozorované, že produkcia GABA baktériou Lactobacillus rhamnosus v tráviacom trakte myši, pozitzitívne ovplyvňuje ich emocionálne správanie. Toto zistenie by bolo možné považovať za pilotnú štúdiu pri príprave funkčných potravín, kde by bol možné ovplyvňovať pomocou GABA psychický stav spojený so stresom.