Najstaršou a prevažujúcou súčasť potravy človeka sú obilniny (Panfili et al., 2008, Siebenhandl et al., 2007, Choi et al., 2006). V Slovenskej republike je v rozsahu pestovania obilnín pšenica letná f. ozimná na prvom mieste a na druhom jačmeň siaty. Vo svete, podľa osevných plôch obilnín, zaujíma pšenica tretie miesto pred jačmeňom po ryži a kukurici (Mahdi et al., 2008). Pšenica je stále považovaná v mlynárstve a pekárstve za chlebovinu číslo jedna (Coboru, 2012).
Cieľom výskumu bolo zistiť a skúmať vplyv obrábania pôdy a ročníka na výšku úrody zrna pšenice letnej f. ozimnej pestovanej na EXBA FAPZ SPU v Nitre - Dolná Malanta. Experimentálna časť práce bola realizovaná na poľnej báze SPU v Nitre Fakulty agrobiológie a potravinových zdrojov v lokalite Dolná Malanta (stredisko biológie a ekológie rastlín Dolná Malanta) formou stacionárneho maloparcelového pokusu.
Poľný pokus s odrodou Bertold, pšenice letnej f. ozimnej bol založený v pestovateľskmom ročníku 2010/2011 pri troch spôsoboch obrábania pôdy v troch opakovaniach s metódou delených blokov pri dodržaní náhodnosti.
Pestovateľský ročník 2010/2011 bol z hľadiska rozloženia zrážok a priemerných teplôt priaznivejší pre pestovanie pšenice letnej f. ozimnej. Kondičný stav porastov pred príchodom zimy bol optimálny, čo nám následne zabezpečilo dobré prezimovanie porastov. V jesennom období boli zrážky vysoko nadpriemerné a teplotné podmienky boli mierne teplé. Jarné obdobie bolo suché a teplotné podmienky boli nad normálom. Priemerná úroda zrna pšenice letnej f. ozimnej za pestovateľský ročník 2010/2011 bola 8,81 t.ha-1. Najvyššia úroda zrna v ročníku 2010/2011 bola zaznamenaná pri minimalizačnom variante obrábania pôdy (O3) 9,59 t.ha-1 a naopak najnižšia úroda zrna bola pri konvenčnom spôsobe obrábania pôdy (O1) 8,37 t.ha-1. Pri redukovanom spôsobe obrábania pôdy (O2) sme dosiahli úrodu zrna pšenice letnej f. ozimnej 8,48 t.ha-1. K porovnateľným výsledkom dospel aj Tsuji et al. (2006) ktorý, zaznamenali vyššiu úrodu v minimalizačnom spôsobe obrábania a v redukovanom spôsobe v porovnaní s obrábaním pôdy s klasickým spôsobom (orba pluhom). Z výsledkov autorov Kotorová – Balla (2004) vyplýva, že úroda zrna pšenice letnej f. ozimnej bola štatisticky významne ovplyvnená použitou agrotechnikou a zrážkami. Rozdiel hospodárskej produkcie medzi spôsobmi prípravy pôdy predstavoval 0,50 t.ha-1 v prospech konvenčnej agrotechniky.
Príspevok vznikol za podpory výskumného projektu VEGA 1/0816/11: “Produkčný proces poľných plodín pri rôznych systémov obrábania pôdy, aplikácie priemyselných hnojív a zvyškov rastlín z ohľadom na zachovanie a zvyšovanie úrodnosti pôdy” ktorý je riešený v rokoch 2011 až 2014 na poľnej báze FAPZ Dolná Malanta.
Coboru, J. 2012. Lista odmian róslin rolnicze, Zborowe, Okopove, Straczkowe, Oleiste, SŁupia Wielka.
Hanušin, J. – Huba, M. – Ira, V. – Klinec, I. – Podoba, J. – Szöllös, J. 2000. Výkladový slovník termínov z trvalej udržateľnosti. Bratislava: Spoločnosť pre trvalo udržateľný život v SR, 2000. 158 s. ISBN 80-968415-3-X.
Lacko-Bartošová, M. – Cagáň, Ľ. – Čuboň, J. – Kováč, K. – Kováčik, P. – Macák, M. – Moudrý, J. – Sabo, P. 2005. Udržateľné a ekologické poľnohospodárstvo. Nitra: SPU, 2005, s. 576, ISBN 80-8069-556-3.
Miština, T.- Bušo, R. 2005. Vplyv rôzneho obrábania pôdy na úrodu pšenice letnej formy ozimnej. In Realizácia poznatkov vedy a výskumu k trvaloudržateľnému poľnohospodárstvu: Zborník referátov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou Michalovce, 5. – 6. októbra 2005, Piešťany: VÚRV, s. 104-111, ISBN 80-88790-40-9.
Molnárová, J. – Kubištová, S. 2004. Economical efficiency of nourishment of barley. 9-th International Scientific Days of Agricultural Econimics, Gyongyos,MR, CD, ISBN 963-214-313-2 (0,8).
Panfili, G. – Fratianni, A. – Di Criscio, T. – Marconi, E. 2008. Tocol and β-glucan levels in barley varieties and in pearling by-products. In Food Chemistry, n. 107, s. 84 - 91.
Sharm, P. – Abrol, V. Sankar, G.R.M. – Singh, B. 2009. Influence of tillage practices and mulching options on productivity, economics and soil physical properties of maize (Zea mays) – wheat (Triticum aestivum) system. In Indian Journal of Agricultural Sciences, vol. 79, 2009, no. 11, p. 865-870. ISSN 0019-5022.
Siebenhandl, S. – Grausgruber, H. – Pellegrini, N. – Del Rio, D. – Fogliano, V. – Pernice,R. – Berghofer, E. 2007. Phytochemical Profile of Main Antioxidants in Different Fractions of Purple and Blue Wheat, and Black Barley. J. Agric. Food Chem., 5 (21):8541-8547
Špánik, F. – Repa. Š. – Šiška. B. 2002. Agronomické a fenologické pomery Nitry. Nitra: SPU, 2002, 39 s. ISBN 80-7137-987-5.
Tóth, G. – Henzsel, I. – Borbély, F. 2012. Atalajdegredáció csokkentésének lehetosege csillagfurt termesztéséve. In Využívanie pôd v prihraničnej oblasti Slovensko-Maďarsko. Michalovce: CVRV – VÁU. 2012, p. 28-33. ISBN 978-80-89417-38-4.
vysvetlenie
Dobry den, ako sa da z agrotechnickeho hladiska resp. z hladiska fyziologie rastlin vysvetlit a zdovodnit vas vysledok: najvyssi hektarovy vynos bol dosiahnuty pri minimalizacnom variante obrabania (tanierovanie, hlbka orby 10 cm). A naopak kedze najnizsia uroda bola dosiahnuta pri konvencnom sposobe obrabania (stredne hlboka orba, 25 cm) je potrebne, podla vas, apelovat na polnohospodarov ohladom zmeny pristupy k technike orby? Ak typ orby vlastne prevazuje u slovenskych polnohospodarov? Dakujem za odpovede.