Cieľom práce bolo testovať ľahko dostupný biosorbent, pre zakoncentrovanie viacerých rádionuklidov vo vodných roztokoch. Huba – Práchnovec kopytovitý odobratá z lesa na západnom Slovensku, bola použitá na prípravu modifikovaného biosorbentu.  Huba bola vysušená pri teplote 60 °C a následne bol pomletá na elektrickom mlynčeku. Chemická modifikácia sa uskutočnila pomocou zmesi síranu meďnatého a chloridu železitého v pomere 1:1. Po uplynutí doby kontaktu pri izbovej teplote, bol do zmesi pridaný hexakyanoželeznatan draselný. Zmes bola opäť v kontakte po dobu dvoch dní. Výsledný produkt bol lyofylizovaný. Takto pripravený modifikovaný biosorbent bol následne použitý na charakterizáciu sorpčných vlastností pre separáciu ¹³⁷Cs.

Zmeraný merný povrch pripraveného modifikovaného sorbentu (39 m²∙g^-1) bol stanovený na Slovenskej akadémii vied v Bratislave klasickou argónovou metódou. Obsah prvkov v  biosorbente bol stanovený metódou atómovej absorpčnej spektrometrie a obsahoval 1,73 % draslíka, 2,98 % medi, 4,67 % železa.

Prvá sa sledovala časová závislosť adsorpcie ¹³⁷Cs na modifikovanom sorbente z drevokaznej huby. Časová závislosť bola sledovaná v dynamických podmienkach.  Na experiment sa odobralo do centrifugačnej skúmavky 0,05 g modifikovaného biosorbentu, pridalo sa 10 ml destilovanej vody a 200 µl rádionuklidu ¹³⁷Cs. Po uplynutí doby kontaktu s biosorbentom sa odobral roztok na gamaspektrometrické meranie. Zistilo sa, že k sorpcii ¹³⁷Cs dochádza pomerne rýchlo už v prvých minútach kontaktu.

V ďalšej časti práce sa sledoval vplyv hodnoty pH (1-10) na sorpciu ¹³⁷Cs. Hodnota pH prostredia bolo upravené pomocou HCl a NaOH. Na testovanie sa použilo 0,5 g biosorbentu, ktorý sa vložil do chromatografickej kolóny a kondicioval sa po dobu 24 hodín v deionizovanej vode. Modelová vzorka obsahovala 20 ml roztoku s danou hodnotou pH  a 200 µl roztoku ¹³⁷Cs (A = 15 Bq). Pretečená frakcia sa zachytila do scintilačnej vialky a merala na meracom zariadení s HPGe detektorom. Sorbent bol premytý s deionizovanou vodou a premývacia frakcia bola tiež meraná na meracom zariadení s HPGe detektore. Zistila sa až 100 % sorpcia cézia v celej testovanej oblasti hodnôt pH.

Ďalej sa testoval vplyv stabilného nosiča Cs⁺. Modelové vzorky obsahovali nosič Cs⁺ s koncentráciou od (5 - 70) mg. Na testovanie bolo použitý 1 g biosorbentu. Zistilo sa, že % sorpcie klesá až pri hodnote 50 mg Cs⁺ na 1 g biosorbentu.

V práci bol sledovaný  aj vplyv iónovej sily na sorpciu ¹³⁷Cs. Ako modelový roztok sa pripravil roztok s koncentráciou (1 - 5) mol·dm^-3 NaNO₃. % sorpcie bolo 100 % u všetkých testovaných roztokov.

V ďalšej časti práce sa testovala možnosť elúcie ¹³⁷Cs z modifikovaného biosorbentu. Ako elučné činidlá boli testované kyseliny HNO₃, HCl s koncentráciou v rozsahu (3 - 10) mol·dm^-3 a zmesi 5 mol·dm^-3 HNO₃/1 mol·dm^-3 NaNO₃,  5 mol·dm^-3 HCl/1 mol·dm^-3 NaNO3, 5 mol·dm^-3 HNO₃/ 5 mol·dm^-3 NaNO₃ a 5 mol·dm^-3 NH₄NO₃/ 5 mol·dm^-3 HNO₃. Ako najhodnejšie elučné činidlá pre desorpciu cézia boli vybrané  HNO₃ a HCl bez prídavku soli, s koncentráciou vyššou ako 7 mol·dm^-3, avšak pri HCl došlo k deštrukcii sorbentu na rozdiel od HNO₃. 

Na modelových roztokoch bol sledovaný aj vplyv  konkurenčných iónov Na⁺ a K⁺ na sorpciu ¹³⁷Cs. Zistilo sa, že jednomocné katióny nemajú vplyv na % sorpcie cézia. V prípade iónov K⁺, výťažky sorpcie neklesli v celej testovanej oblasti (0,1 - 20) g K⁺ pod 100 %, v prípade iónov Na⁺ prišlo k zníženiu % sorpcie cézia až pri použití 7 g Na⁺.

Ako ďalšie konkurenčné ióny sa testovali tiež dvojmocné katióny Ca²⁺ v rozsahu (0,1 – 3) g a Mg²⁺ v rozsahu (0,2 – 20) g. V oboch prípadoch  výťažky sorpcie ¹³⁷Cs na biosorbente neklesli pod 100 %.