Kliešte ako vektory bakteriálnych a protozoárnych nákaz v dvoch rekreačných oblastiach Bulharska

Kliešte ako vektory bakteriálnych a protozoárnych nákaz v dvoch rekreačných oblastiach Bulharska

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Adriana Iglódyová PhD.100%100%-
Mgr. Terézia Gašparcová100%100%-
RNDr. Božena Kočíková PhD.100%100%-
MVDr. Jana Pipiková PhD.100%100%-
MVDr. Barbora Bucková100%100%-
ISBN: 978-80-970712-8-8

Kliešte ako vektory bakteriálnych a protozoárnych nákaz v dvoch rekreačných oblastiach Bulharska

Lucia Blaňarová1 , Jasna Kraljik2 , Ladislav Mošanský , Michal Stanko3
1 Parazitologický ústav SAV, Košice, Slovensko
2 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, Slovensko
3 Ústav zoológie SAV, Bratislava, Slovensko
blanarova@saske.sk

Cieľom štúdie je prezentovať výsledky molekulárnej detekcie kliešťami prenášaných patogénov v kliešťoch z vegetácie zozbieraných počas expedície v júni 2013 v dvoch turisticky významných lokalitách Bulharska. Vo vnútrozemí Bulharska prebiehal výskum v parkoch mesta Plovdiv a priľahlých oblastiach. Ďalšie výskumy výskytu kliešťov boli sústredené na pobreží Čierneho mora, v okolí rekreačného strediska Primorsko. Na modelových územiach sa navlajkovalo vyše 1700 kliešťov patriacich k 8 druhom, pričom DNA bola izolovaná zo 403 kliešťov druhov Ixodes ricinus a Rhipicephalus sanguineus s.l. Reprezentačná vzorka klieštov bola molekulárnymi analýzami testovaná na prítomnosť baktérii z komplexu Borrelia burgdorferi sensu lato, pričom jednotlivé genospecies boli identifikované použitím RFLP. Monitoring bol zameraný aj na ďalšie baktérie ako Anaplasma phagocytophilum, Rickettsia spp. a pôvodcu protozoárnych ochorení, Babesia spp. Výskum v parkoch mesta Plovdiv potvrdil prítomnosť bakteriálnych pôvodcov ochorení ako Rickettsia spp. s prevalenciou v rozpätí 27,6-35,5%, B. burgdorferi s.l. od 2,1 do 6,5%, pričom dominoval genospecies Borrelia afzelii. Prekvapivo, baktéria A. phagocytophilum bola detekovaná len v parkoch mesta Plovdiv, čo úzko súvisí hostiteľskou preferenciou (12,9%). Výskum kliešťov sústredený na pobreží Čierneho mora, v okolí rekreačného strediska Primorsko, potvrdil prítomnosť patogénov len v kliešťoch I. ricinus, avšak s podstatne vyššou prevalenciou ako to bolo vo vnútrozemí. Priemerná prevalencia spirochét komplexu B. burgdorferi s.l. dosahovala hodnotu 15% a Rickettsia spp. až 40%. Získané výsledky potvrdzujú šírenie kliešťov a existenciu ohnísk závažných zoonóz v turisticky významných lokalitách Bulharska, čo zvyšuje riziko pre samotných turistov.

Poďakovanie: 

Výskum bol podporený projektom „Ochrana životného prostredia pred parazitozoonózami pod vplyvom globálnych klimatických a spoločenských zmien (kód ITMS: 26220220116; 0,4) a projektami VEGA 2/0059/15, VEGA 2/0113/12, VEGA 2/0060/14.

Zdroje: 
Prezentácia nie je dostupná

Diskusia

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na odhady prítomnosti B. burgdorferi s.l. na Slovensku...predpokladám tiež nerovnomerný výskyt, zaujíma ma prevalencia B. burgdorferi s.l. v najviac zamorených oblastiach Slovenska...je to zrovnateľné s Vaším nálezom na pobreží Čierneho mora? Na reálnu možnosť podcenenia chorôb, ktoré spôsobuje B. burgdorferi s.l., poukazuje aj príspevok Karolíny Matlahovej v Otvorenej sekcii študentov. Ďakujem. iwa

Ďakujem za odpoveď, tušila som, že to bude dosť vysoké percento :) :( iwa

Dobrý deň, chcela by som sa spýtať na odhady prítomnosti B. burgdorferi s.l. na Slovensku...predpokladám tiež nerovnomerný výskyt, zaujíma ma prevalencia B. burgdorferi s.l. v najviac zamorených o...ia spomínaných baktérií v kliešťoch Ixode ricinus môže dosahovať až 40%, lokálne môže byť aj vyššia, avšak je to individuálne od lokality k lokalite a každý rok sa to môže meniť. Závisí to od mnohých biotických a abiotických faktorov, ako je teplota, vlhkosť, množstvo zrážok, dostatok vhodných hostiteľov a podobne. A ďakujem za upozornenie na príspevok k našej problematike, určite si ho pozriem. S pozdravom Lucia