V rámci nášho výskumu sme zisťovali prenos terapeuticky účinných látok a ich charakter z nektáru rastlín do medu. Prvá skúmaná vzorka pochádzala z domácej včelárskej produkcie a druhá vzorka bola náhodne vybraná kúpou produktu v obchodnom reťazci. Vzorky boli v akreditovanom laboratóriu podrobené analýzam plynovej chromatografii a spektrofotometri. Podľa našich zistení, boli v mede identifikované obsahové látky zo skupiny flavonoidov a silíc. Zo skupiny flavonoidov sme v oboch vzorkách identifikovali štyri konkrétne flavonoidy a to rutín, kvercetín, vitexín a hyperozid. Zo silíc boli identifikované tieto sekundárne metabolity: cineol, borneol a najviac zastúpený tujón. Spektrum účinkov látok prenesených do medu je teda veľmi široké. Flavonoidy vplývajú na kardiovaskulárny systém, dobrý stav ciev a žíl, inhibujú zápalové procesy, zabraňujú krvácaniu. Silice zasa vykazujú priamy vplyv na zápaly dýchacích ciest, antibakteriálne a antivirotické účinky. Dezinfekčné a hojivé účinky sa využívajú na kožné ochorenia a popáleniny. V tejto práci sme sa zamerali tiež na vytvorenie zoznamu liečivých rastlín, z ktorých predpokladáme najvyšší prenos látok. Po botanickom výskume zberného rádiusu včiel, sme prenos liečivých obsahových látok identifikovali z týchto znáškových rastlín: hloh obyčajný (Crataegus laveigata,Poir. In Lam.), ľubovník bodkovaný (Hypericum perforatum, L.), lipa malolistá (Tilia cordata, Mill.), palina pravá (Artemisia absinthium, L.), rebríček obyčajný (Achillea millefolium L.) a mäta pieporná (Mentha x piperita, L.). Uvedené rastliny mali zo všetkých rastlín najväčší výskyt v lokalite včelnice. Vykonaním týchto skúšok sme preukázali, že liečivé látky sú obsiahnuté aj v nektári rastlín, ktorý včely pri svojej opeľovacej činnosti zbierajú a ďalším spracovaním z neho vyrábajú nami využívaný produkt - med. Analyzované medy teda vykazujú terapeutický vplyv na kardiovaskulárny systém, dýchaciu sústavu človeka a dezinfekčné dermatologické použitie. Konštatujeme tiež potešiteľný fakt, že kvalita medu z obchodného reťazca bola podobná kvalite medu z domácej produkcie.
Čavojský a kol.: Včelárstvo, 1.vyd. Bratislava: PRÍRODA, 1981, s.509.
Kolektív: Československý liekopis, 2. Vydanie. Praha, 1954.
Šimúth, J., Bíliková, K.: Včela a jej produkty vo svetle nových vedeckých poznatkov. In. VČELÁR, odborný mesačník Slovenského zväzu včelárov. 2010, roč.84, č.1, s.4.
[c]
ahoj Natalia, zaujimavy projekt. chcem sa Ta spytat, ci tie metody urcuju aj koncentraciu danych latok v mede, alebo len pritomnost?
Re: [c]
ahoj...áno určujú aj koncentrácie identifikovaných látok, mám ich uvedené v práci.