Resveratrol je prírodný fytoalexín prítomný v šupke a semenách mnohých druhov ovocia, ako čučoriedky, moruša či červené hrozno. K jeho najvýznamnejším vlastnostiam patria antioxidačné účinky, spájajúce sa z minulosti s fenoménom zvaným Francúzsky paradox. Okrem schopnosti chrániť zdravé bunky pred vznikom reaktívnych foriem kyslíka (ROS), dokáže tento polyfenol vyvolať smrť nádorových buniek rôznymi mechanizmami, napríklad navodením oxidačného stresu a zvýšením hladiny ROS (1). Jeho anti/prooxidačné vlastnosti sa zdajú byť výrazne časovo a dávkovo závislé aj v in vivo podmienkach (2). Cieľom tejto práce bolo analyzovať chemopreventívny účinok nočne podávaného resveratrolu na chemicky indukovanú mamárnu karcinogenézu samíc potkanov Sprague-Dawley. V experimente bolo použitých 31 samíc vo veku 30 dní (Velaz, Únetice, ČR) adaptovaných na obrátený svetelný režim a rozdelených do štyroch skupín. Prvú skupinu (n = 9) tvorili samice, ktorým bol podaný NMU karcinogén a denne podávaný resveratrol rozpustený v 10% etanole per os v tmavej fáze dňa; druhej skupine (n = 8) bol podaný NMU karcinogén a denne 10% etanol per os. Tretia skupina bola neliečená a bol jej podaný iba NMU karcinogén (n = 8); štvrtú skupinu tvorili intaktné zdravé zvieratá (n = 6). V dávke 100 mg/kg hmotnosti zvieraťa resveratrol štatisticky významne predĺžil nástup rakoviny prsníka, tzv. latenčnú periódu, približne o mesiac (P<0,01), čo by u človeka mohlo predstavovať až jeden rok. Spolu s predĺženou latenciou bolo pozorované aj signifikantné zníženie frekvencie nádorov voči kontrolnej skupine (P<0,05), pričom u dvoch samíc (22%) sa nevyskytoval žiaden nádor. Imunohistochemické farbenie odhalilo, že všetky vyšetrované nádory boli estrogén pozitívne; resveratrol zvýšil podiel exprimovaných estrogénových receptorov α ku β a tým vyvolal oxidačný stres v nádorových bunkách (3) vedúci k zníženému objemu mamárnych nádorov (P<0,05). Zároveň sme popri zvýšenej hladine mRNA pre časový gén Per2 zaznamenali pokles hladiny mRNA pre estrogénový receptor α v skupine zvierat s nočne podávaným resveratrolom. Z výsledkov vyplýva, že resveratrol podávaný v tmavej časti dňa by mohol svojimi prooxidačnými účinkami v nádorovom tkanive navodiť bunkovú smrť. Potvrdenie tohto potenciálu by mohlo byť významným krokom pre jeho využitie v klinickej praxi.
Táto práca bola podporená Vnútorným grantovým systémom UPJŠ (VVGS-2013-97; VVGS-PF-2013-77).
1. A. Ahmad, F.A. Syed, S. Singh et al.: Toxicol Lett. 15 (2005) 1-12.
2. W. Gadacha, M. Ben-Attia, D. Bonnefont-Rousselot et al.: Redox Rep. 14 (2009) 154-8.
3. P. Garcia-Roves, J.M. Huss, D.D. Han et al.: Proc Natl Acad of Sci U S A. 104 (2007) 10709-13.
rats are nocturnal animals
Dobry den, je vam znamy fakt ze potkany su viac aktivne v noci ako cez den? Na zaklade tejto skutocnosti ako by bolo mozne extrapolovat vase vysledky pre klinicky vyskum? V studii mi tiez chyba porovnanie skupin (NMU + resveratrol podavany v noci) vs (NMU + resveratrol podavany cez den).
Re: rats are nocturnal animals
Dobry den, dakujem pekne za vase otazky a dotazy. Ano, potkany su sumracne tvory, no napriek tomu je zname aj to, ze tak isto, ako potkany, aj nas imunitny system je aktivny viac k veceru. Preto napr. vznikaju aj polemiky, kedy by mal byt ten najucinnejsi cas na podavanie vakcin a inych liekov, aby ich ucinok, podporeny imunitnym systemom, bol najefektivnejsi. Doteraz vsak nie je uplne jasne, ci vysledky zo sledovania cirkadiannych rytmov u zvierat je mozne interpretovat u ludi (napr. v otocenom rezime den:noc). Preto sme sa snazili v nasom experimente pozriet aj na tuto stranku veci a zvolili si sledovanie "clock" genu Per2, ktory je u ludi vyplavovany v tmavej casti dna a porovnali ho s vybranymi nadormi z denneho experimentu. Ako vidiet aj z grafu (vlavo dole), hladina expresie mRNA Per2 genu bola statisticky vyznamne (P<0,01) zvysena oproti nadorom (NMU*) z denneho experimentu. Je teda mozne konstatovat, ze zvierata naozaj zili v obratenom svetelnom rezime a ze to prispelo k uspesnosti terapie nocne podavaneho resveratrolu.Taktiez gen Per2 bol vyplavovany v tmavej casti dna viac ako v dennej faze dna, rovnako ako u ludi.
Pravdou vsak je, ze odpovedat na otazku, ci to funguje uplne naopak u ludi, bohuzial neviem. To spojitko medzi vysledkami z experimentalnych a klinickych studii je velmi krehucke a napriek velkej snahe najst "prepajacie" studie, ako intrepretovat taketo vysledky, bolo doteraz neuspesne. Zda sa, ze je to zlozitejsie, ako len konstatovat ano/nie, vysledky sa interpretovat ne/daju... Intenzivne vsak hladam dalej a som rada, ze takymito otazkami sa zaobera aj niekto iny. Dakujem este raz za dotaz.