Slnečná energia patrí k obnoviteľným zdrojom energie, ktorý je ešte v súčasnosti stále málo využívaný, napriek možnosti výroby elektrickej energie prostredníctvom fotovoltických systémov. Svetová spotreba energie sa v roku 2014 pohybovala okolo 18,6 TWh, z čoho pokrýva solárna energia menej než 0,3%. Solárne články prvej generácie sa vyrábali z polovodičov, najmä z monokryštalického kremíka. Nevýhodou týchto materiálov je vysoká energetická náročnosť ich výroby a požadovaná vysoká čistota, čo zvyšuje finančné náklady a aj dopad na životné prostredie. V súčasnosti je efektívnosť monokryštalických kremíkových solárnych článkov na úrovni približne 30 % a polykryštalických 20%. Tieto články sú zatiaľ vo svete najpoužívanejšie. Pomerne veľké zastúpenie na trhu majú ešte CdTe články s 21% účinnosťou, CIGS články (copper, indium, gallium, and selenide) s účinnosťou 20% a GaAs články s účinnosťou do 30% [1,2]. Preto je snaha o získanie materiálov, ktorých výrobná cena by bola nižšia, zatiaľ čo by zostala vysoká účinnosť a stabilita solárnych článkov. Organické polyméry sa ukazujú ako materiály vhodné na prípravu takýchto článkov. Účinnosť organických solárnych článkov sa zatiaľ pohybuje do ~ 10% a preto je výzvou testovať nové polyméry a spôsoby ich prípravy, ktoré umožnia zvýšenie účinnosti. Termostabilita polyméru a odolnosť voči vonkajším podmienkam sú tiež kritické parametre pre skonštruovanie fotovoltického článku. Solárne články sa skladajú z konjugovaného polyméru ( elektrónového donoru) a z elektrón akceptoru (fenylovaný fullerén, nanorúrky). Predkladaná práca sa zakladá na optickej charakterizácii novo pripraveného polyméru derivátu benzo[1,2-b`4,5-b]ditiofén (BR09). Meraná bola UV-VIS fluorescenčná and absorpčná spektroskopia polyméru BR09 [3]. Excitačné a emisné spektrá polyméru v DMSO (dimetyl sulfoxid) ukazujú fluorescenčný signál v zelenej časti spektra s maximom v 508 nm and excitačným maximom v 307 nm a 475 nm. Fluorescenčná dynamika je predmetom ďalších štúdií.