Prítomnosť voľných radikálov, nestabilných a reaktívnych častíc, má v organizme pozitívne (iniciácia apoptózy poškodených a rakovinových buniek, ničenie mikroorganizmov) aj negatívne dôsledky (poškodenie DNA, proteínov a lipidov). Ferocény patria k organokovovým bis(cyklopentadienyl)ovým zlúčeninám s Fe v sendvičovej štruktúre, vďaka čomu môžu pôsobiť ako donor elektrónu podliehajúci oxidácii, ale tiež ako zdroj reaktívnych kyslíkových častíc, čo priamo alebo nepriamo ovplyvňuje a dokonca aj zvyšuje ich biologickú aktivitu.

Cieľom bolo stanovenie účinnosti vybraných ferocenylových zlúčenín voči oxidačnému produktu oxidu dusnatého (NO), dusitanu a peroxidusitanovému aniónu (ONO₂^-).

Testovali sme 5 ferocenylových zlúčeniny získaných od prof. P. Perjésiho (Univerzita v Pécs, Maďarsko). Schopnosť premieňať NO na dusitany (vo vodnej fáze, bez biologického materiálu prebieha autooxidácia NO výhradne na dusitan) bola stanovená nepriamo využitím Griessovej reakcie podľa Beda a Nedospasova (2005) [1] a schopnosť vychytávania ONO₂^- podľa Beckmana a kol. (1990) [2]. Merania boli uskutočnené trikrát pre koncentrácie vzoriek 1.10^-5 a 1.10^-4 mol.dm^-3.

Vybrané zlúčeniny preukázali účinnosť voči premene NO na dusitany v rozsahu od 8,85 % (Q813) do 23,99 % (Q616/1) pri nižšej koncentrácii vzoriek, ale výrazne vyššiu aktivitu, až k 60 % (Q815 a Q820) pri použití vyššej koncentrácie. Naproti tomu, schopnosť vychytávať ONO₂^- bola vo všeobecnosti nízka, dokonca nižšia než 7,3 % (Q815). Zlúčeniny Q813 a Q820 spôsobili, že došlo k zvýšeniu jeho množstva pri použití nižšej koncentrácie. Takmer rovnaký účinok mali aj látky Q815 a Q813 pri nižšej koncentrácii. 

Významná schopnosť niektorých zo sledovaných zlúčenín premieňať NO na dusitany, ale taktiež malá schopnosť NO transformácie u ďalších (ako Q813 a Q820) spolu s nízkou schopnosťou vychytávať ONO₂^-, môže ovplyvniť množstvo biochemických pochodov v biologickom systéme, vrátane nitrozylačných reakcií a môže viesť k negatívnym dôsledkom nitrozačného stresu.