Kyselina šťaveľová (oxálová, etándiová, HOOC-COOH, C₂H₂O₄) je karboxylová kyselina, ktorej výskyt v prírode je pomerne značný. Nachádza sa v baktériách, hubách, rastlinách, zvieratách, horninách a pôde, niekedy vo forme voľnej kyseliny, častejšie však ako rozpustný šťaveľan (oxalát) draselný a šťaveľan sodný, príp. ako nerozpustný šťaveľan vápenatý. Skutočnosť, že huby patriace do všetkých tried produkujú kyselinu šťaveľovú vo veľkom množstve, naznačuje významný prínos tejto kyseliny pre prežitie v rôznych prostrediach a jej dôležitú úlohu v metabolizme húb [1]. Existuje mnoho hypotéz týkajúcich sa významu produkcie kyseliny šťaveľovej hubami [2]. Funkcia tejto kyseliny v metabolizme húb pravdepodobne spočíva v regulácii prístupnosti nutrientov a tolerancie voči toxínom v prostredí. Prostredníctvom acidifikácie a chelatačných vlastností kyseliny šťaveľovej sa môže zvyšovať prístupnosť kovových iónov, ako napr. železa a vápnika [1, 3]. Ďalšia možná funkcia produkcie kyseliny šťaveľovej hubami je potlačenie rastu konkurenčných organizmov [4]. Študovanie produkcie kyseliny šťaveľovej má veľký význam v oblasti biohydrometalurgie a bioremediácie, pretože predstavuje významné lúhovacie činidlo rozpúšťajúce ťažké kovy a potenciálne toxické prvky [5].

Experimenty sledovania produkcie kyseliny šťaveľovej rôznymi kmeňmi mikroskopickej vláknitej huby Aspergillus niger prebiehali za účasti štyroch odlišných kmeňov A. niger (An), izolovaných z troch bývalých banských oblastí Slovenska, s vysokou koncentráciou potenciálne toxických prvkov a z kontrolnej nekontaminovanej oblasti. Kmeň An-Š bol izolovaný z kambizeme bez vegetácie z banskej lokality Šobov (pH 3,0); kmeň
An-N bol izolovaný z uhoľného prachu z banskej oblasti Nováky (pH 3,3); kmeň An-SL bol izolovaný z technozeme na odkalisku Slovinky v blízkosti rudného ložiska (pH 8,6). Kmeň An-G, porovnávací kontrolný kmeň, bol izolovaný z fluvizeme lužných lesov, bez prítomnosti potenciálne toxických prvkov neďaleko Gabčíkova (pH 7,7). Po 16-dňovej kultivácii bolo zistené najväčšie množstvo kyseliny šťaveľovej vo vzorke obsahujúcej kmeň A. niger z oblasti Novák (45,8 mmol.l^-1). Vo vzorke A. niger z lokality Šobov dosiahla koncentrácia kyseliny šťaveľovej 38,4 mmol.l^-1 a vo vzorke A. niger z lokality Slovinky 8,1 mmol.l^-1. Najmenšie množstvo kyseliny šťaveľovej bolo namerané vo vzorke obsahujúcej kmeň A. niger z oblasti Gabčíkova. Vzorky húb An-G a An-SL po 16-dňovej kultivácii prejavovali známky odumierania (vysoké pH, nízky obsah živín). Táto skutočnosť môže súvisieť s nízkymi hodnotami kyseliny šťaveľovej v daných vzorkách, pretože najvýznamnejšie faktory ovplyvňujúce produkciu kyseliny šťaveľovej sú zdroje uhlíka a dusíka v kultivačnom médiu a pH prostredia [1].