Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Ilkovičova 6, Bratislava 4, Slovenská republika
Nedostatok jódu je pretrvávajúcim problémom v mnohých krajinách, a to napriek mnohým opatreniam na elimináciu chorôb z jeho nedostatku, súčasťou ktorých je aj jeho prísun do niektorých potravín a výživových doplnkov.
Jedným z príčin pretrvávania problému je nedostatok resp. nedostupnosť jódu z prírodného prostredia (primárne z pôdy a pitnej vody) v postihnutých lokalitách [1-3]. Prevažná väčšina príjmu jódu (okrem morských plodov) pochádza z prvého článku potravového reťazca a je regulovaná jeho transferom z pôdy do rastlín [4]. Niektoré prirodzené biogeochemické procesy v pôdach, ako je napríklad sorpcia na pôdne častice, však znižujú jeho mobilitu, čím obmedzujú jeho prestup z pôdy do rastlín [5].
V tejto práci bola skúmaná akumulácia jódu pomocou výpočtu akumulačných faktorov (soil-plant transfer factor) rôznych počiatočných koncentrácií jódu (0-300 mg.kg-1) vo forme špécií I- a IO3- z modelovej poľnohospodárskej pôdy s definovanými fyzikálno-chemickými parametrami ihneď po aplikácii a po 3 mesačnom „ageingu“, pričom sa hodnotili aj možné fytotoxické/stimulujúce účinky jódu na rastové parametre jačmeňa. So zvýšenou koncentráciou jódu v pôde sa zvýšil aj podiel jeho biodostupnej frakcie. V prvom kultivačnom cykle výhonky pestované v pôde obohateným o IO3- obsahovali väčšie množstvo jódu ako systémy obohatené o I-. Po troch mesiacoch však akumulácia oboch špécií dosiahla rovnakú úroveň, čo pravdepodobne súvisí so zmenami ich chemického vystupovania v dôsledku rôznych fyzikálno-chemických a biologických účinkov v pôde.
Práca bola vytvorená v rámci projektu UK/132/2016.
[1] Korobova, E.M., et al., Iodine deficiency in soils and evaluation of its impact on thyroid gland diseases in areas subjected to contamination after the Chernobyl accident. Journal of Geochemical Exploration, 2014. 142(0): p. 82-93.
[2] Stewart, A.G., For Debate: Drifting Continents And Endemic Goitre In Northern Pakistan. BMJ: British Medical Journal, 1990. 300(6738): p. 1507-1512.
[3] Yoshida, S., Y. Muramatsu, and S. Uchida, Studies on the sorption of I− (iodide) and IO3 − (iodate) onto Andosols. Water, Air, and Soil Pollution, 1992. 63(3-4): p. 321-329.
[4] Fiala, K., et al., Jod v půde. 2010, Rapotín: Agrovýzkum Rapotín. 51.
[5] Dai, J.L., et al., Adsorption and desorption of iodine by various Chinese soils: II. Iodide and iodate. Geoderma, 2009. 153(1–2): p. 130-135.
biovolatilizácia jódu
Do akej miery mohla Vaše výsledky ovplyvniť biologicky indukovaná transformácia jódu do prchavej formy?
Re: biovolatilizácia jódu
Dobrý deň,
Použitá pôda nebola pred kultiváciou sterilizovaná, takže transformáciu do prchavej formy mohla spôsobiť prirodzená pôdna mikrobiocenóza (baktérie či mikroskopické huby) výsledkom čoho sa zníži obsah biodostupného jódu. Na druhej strane aj samotné rastliny sú schopné takejto transformácie jódu, tá sa však prebieha až po jeho akumulácii rastlinou. Zistená strata jódu zo systému pre obi dve formy jódu boli približne rovnaké: počas kultivácie (predpokladaná transformácia rastlinou) bol okolo 10 % pri najnižšej koncentrácii, ktorá sa postupne znižovala s rastúcou koncentráciou, a počas 3-mesačného obdobia (predpokladaná mikrobiálna volatilizácia) maximálne 30 % pri najvyššej a klesal na 0 % pri najnižšej počiatočnej koncentrácii.