Malígny melanóm choroidey je najčastejším primárnym vnútroočným nádorom dospelého veku. Jednou z možností liečby týchto nádorov je využitie ionizujúceho žiarenia pri stereotaktickej rádiochirurgii. ⁽¹⁾ Stereotaktická rádiochirurgia je “konzervatívnou“ a neinvazívnou alternatívou enukleácie bulbu v liečbe choroidálnych melanómov. Umožňuje cielené ožiarenie nádorového ložiska dávkou 35,0 - 40,0 Gy z externého zdroja žiarenia bez nutnosti otvorenia bulbu a s minimalizáciou škodlivého vplyvu žiarenia na rádiosenzitívne štruktúry oka, avšak úplná eliminácia rizika ožiarenia citlivých štruktúr nie je možná – hlavne z dôvodu častého výskytu nádoru v oblasti fovey alebo terču zrakového nervu. ^{(2, 3, 4, 5)}
Z vlastností ionizujúceho žiarenia vyplýva jeho vplyv aj na zdravé tkanivá, čo má za následok vznik postradiačných komplikácii. Najčastejšou a najzávažnejšou komplikáciou stereotaktickej rádiochirurgie malígnych melanómov uveálneho traktu je sekundárny glaukóm. Rozvoju glaukómu predchádza rubeóza dúhovky (rubeosis iridis), ktorej vznik sa vysvetľuje ischémiou indukovanou neovaskularizáciou dúhovky, tvorbou fibrovaskulárneho tkaniva a synechií, ktoré v dúhovkovo-rohovkovom uhle mechanicky bránia odtoku vnútroočnej tekutiny, čo spôsobuje zvyšovanie vnútroočného tlaku (VOT). ^{(6, 7)}

V našej práci sme retrospektívnou analýzou hodnotili súbor 40 pacientov, ktorí podstúpili stereotaktickú rádiochirurgiu malígneho melanómu choroidey v rokoch 2009 až 2011. Boli sledované hodnoty VOT u každého pacienta v časových obdobiach pred operáciou, dva týždne po operácii, 6 mesiacov po operácii a následne v 6-mesačných intervaloch.
Viacnásobnou lineárnou regresiou sme hodnotili vzťah medzi prediktormi (dávkou na rizikových štruktúrach – šošovke a zrakovom nerve) a zmenou hodnoty VOT od začiatočného stavu v každom časovom intervale. Za signifikantné vzťahy považujeme koreláciu medzi dávkou na šošovke a VOT v čase 12 mesiacov (p = 0,05), 18 mesiacov (p = 0,02), 24 mesiacov (p = 0,003) a 48 mesiacov (p = 0,02) po zákroku.
V 7 prípadoch bolo nutné vykonať sekundárnu enukleáciu bulbu z dôvodu refraktérnosti zvyšujúcich sa hodnôt VOT na podávanú terapiu. Enukleácia bola vykonaná najskôr po 2 mesiacoch, najneskôr po 3 rokoch po zákroku (priemer 14 mesiacov).
Porovnávali sme hodnoty VOT v jednotlivých časových obdobiach medzi kontrolnou skupinou a skupinou enukleovaných pacientov. Rozdiely medzi skupinami boli hodnotené pomocou dvojfaktorovej analýzy rozptylu ANOVA. Analýza poukázala na významné rozdiely v priemeroch medzi skupinami - kontrolná a po enukleácii (p < 0,0001), v priemerných hodnotách VOT v rôznych časoch zaznamenania (p = 0,0005). Zároveň je signifikantná aj interakcia medzi oboma faktormi – čase a zaradení do skupiny (p = 0,0118).
Na zistenie medziskupinových rozdielov v čase sme použili metódu viacnásobného porovnania. Za signifikantný rozdiel medzi porovnávanými skupinami je považovaný rozdiel v čase 2 týždňov (p = 0,004), 24 mesiacov (p = 0,03) a 36 mesiacov (p = 0,009) po zákroku.

Záverom možno zhrnúť, že naša práca potvrdila predpokladaný súvis veľkosti dávky žiarenia na rizikových štruktúrach a hodnoty VOT v čase. Zaznamenali sme signifikantné vzťahy vo viacerých časových obdobiach, kde veľkosť dávky žiarenia na šošovke korelovala s hodnotou VOT. Na potvrdenie predpokladu určenia dávky na šošovke ako prediktora pre VOT je potrebný ďalší zber dát, vzhľadom na výskyt časových údajov, kde sa vzťah nepotvrdil.