Stanovenie obsahu škrobu v semenách mutantných genotypov amarantu získaných radiačnou mutagenézou

Stanovenie obsahu škrobu v semenách mutantných genotypov amarantu získaných radiačnou mutagenézou

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Júlia Hunková100%100%-
Mgr. Soňa Fekecsová100%100%-
Dagmara Kullačová100%100%-
Ing Tímea Kuťka Hlozáková100%100%-
PhDr. Ing. Martin Samohýl100%100%-
MVDr. Jana Pipiková PhD.100%100%-
ISBN: 978-80-970712-8-8

Stanovenie obsahu škrobu v semenách mutantných genotypov amarantu získaných radiačnou mutagenézou

Michal Záhorský1 , Andrea Hricová , Jana Žiarovská2
1 Ústav genetiky a biotechnológií rastlín SAV, Nitra, Slovenská republika
2 Katedra genetiky a šľachtenia rastlín (FAPZ), KGŠR FAPZ
nrgrzahm@savba.sk

V priebehu posledných rokov narastá záujem o zdraviu prospešné plodiny a potravinové výrobky z nich získané. Nie tak dávno zaznávané plodiny, akou bol aj amarant (Amaranthus spp. L.), nadobúdajú čoraz väčší význam najmä pre obsah nutričných látok a pre svoje mimoriadne dietologické až liečebné účinky.

Z hľadiska výživy vzbudzuje láskavec záujem najmä pre využitie v bezlepkových pokrmoch, pre netradične nízky obsah lepkotvorných bielkovín, spôsobujúcich u ľudí s citlivosťou na lepok ochorenie nazývané celiakia. Okrem toho obsahujú semená amarantu aj iné nutrične významné zložky – napr. kompozícia a obsah aminokyselín je takmer porovnateľná so živočíšnymi bielkovinami čím by amarant mohol nahradiť živočíšne bielkoviny v strave vegetariánov a vegánov [1].

Škrob tvorí podstatnú zložku ľudskej potravy a predstavuje hlavný kalorický zdroj. Z hľadiska chemického zaraďujeme škrob medzi heteropolysacharid, ktorý sa skladá z dvojice α-D-glukózových homopolymérov – amylózy a amylopektínu [2]. Všeobecne tvorí amylóza u rastlín 20-30% škrobového zrna, amylopektín je zastúpený 70-80%. Odrody s neobvykle vysokým obsahom amylózy majú využitie v textilnom priemysle pri výrobe lepidiel, fotografických filmov, naopak odrody s takmer 100% obsahom amylopektínu [3] sa používajú na výrobu papiera, v potravinárskom priemysle na zahustenie pokrmov, pri výrobe piva, cestovín a mrazených potravín [2]. Šľachtitelia vytvárajú nové odrody s odlišným pomerom týchto zložiek, čím cielene upravujú fyzikálno-chemické vlastnosti škrobu a v prípade cereálií a pseudocereálií aj funkčné vlastnosti pekárenských výrobkov [4].

Cieľom práce je podrobne ocharakterizovať mutantné genotypy amarantu získané v predošlom výskume cielenou radiačnou mutagenézou. Tieto predstavujú vzácny východiskový materiál pre šľachtenie amarantu. Zameriavame sa na selekciu mutantov s vylepšenou kvalitou zrna, najmä nutričnou hodnotou, s cieľom zaregistrovať ich do odrodových skúšok. Biochemická charakterizácia je zameraná aj na zistenie rozdielov obsahu škrobu v semenách mutantných genotypov amarantu (Amaranthus cruentus L.) v porovnaní s neožiarenými, kontrolnými genotypmi. Na základe získaných výsledkov bude možné určiť mieru vplyvu radiačnej mutagenézy na analyzované nutričné znaky a charakteristiky.

Poďakovanie: 

Príspevok vznikov s finančnou podporou projektu VEGA 2/0066/13: Využitie moderných biotechnológií v šľachtiteľskom programe láskavca a Európskeho spoločenstva v rámci projektu: Vybudovanie výskumného centra „AgroBioTech", projekt číslo 26220220180.

Zdroje: 

[1] Písařiková B., Kráčmar S., Herzig., Czech J. Anim. Sci. 2005, 4, 169-174.
[2] Mikulová D., Horváthová V., Žofajová A., Chem. Listy. 2008, 102, 822-828.
[3] Frigård T., Andersson R., Ǻman p., Carbohydrate Polymers. 2002, 47, 169-179.
[4] Sasaki T., Jpn Agric Res Quart. 2005, 39(4), 253.

Diskusia