Humínové látky sú prírodné látky vyskytujúce sa v pôdach, sedimentoch a vodách vo veľkých množstvách ako produkt chemickej a biologickej transformácie živočíšnych a rastlinných zvyškov [1], preto tieto látky predstavujú hlavný zdroj organického uhlíka v pôde. Humínové látky, ako súčasť humusu, možno rozdeliť na humínové kyseliny, fulvokyseliny a humín, ktoré predstavujú dôležité štruktúrne jednotky pôdy [2]. Štruktúra humínových látok dodnes nie je objasnená, avšak z kvalitatívneho hľadiska všetky predstavujú molekulové zoskupenia, v ktorých sú zastúpené rovnaké typy funkčných skupín a podobné štruktúrne usporiadanie [3,4]. Medzi najbežnejšie vyskytujúce sa funkčné skupiny v molekulách humínových kyselín, a teda v humínových látkach, patria karboxylové a hydroxylové (aromatické aj alifatické), ale aj aminoskupina, či už vo forme amínov (primárnych, sekundárnych aj terciárnych) alebo amidov [5].

Na analýzu jednoduchých a zložitejších zlúčenín a štruktúrnych jednotiek, ktoré sú prítomné v molekulách humínových látok, bolo vypracovaných a popísaných množstvo analytických postupov a metód, medzi ktorými našla uplatnenie aj reverznofázová vysokoúčinná kvapalinová chromatografia s UV detekciou [2]. Cieľom tejto práce bolo súčasné stanovenie aminokyselín, aminocukrov a biogénnych amínov vo vzorkách degradačných produktov humínových kyselín, izolovaných z pôd z troch vybraných lokalít západného Slovenska. Humínové kyseliny boli degradované kyslou hydrolýzou s kyselinou chlorovodíkovou podľa modifikovanej frakcionačnej metódy IHSS [6]. Stanovenie analytov obsahujúcich aminoskupinu prebiehalo s využitím metódy RP-HPLC-UV s predkolónovou derivatizáciou prostredníctvom derivatizačného činidla dietyletoxymetylénmalonát (DEEMM) počas 60 minút pri 55°C.

Separácia prebiehala na kolóne Chromolith HighResolution RP-18 endcapped (100 × 4,6 mm) s využitím gradientovej elúcie a následnou detekciou derivatizovaných analytov pri 280 nm, na základe čoho bola potvrdená prítomnosť niektorých aminozlúčenín zo súboru vybraných analytov (v HK Cerová bola určená prítomnosť 16 aminozlúčenín, v HK Trnava 10 a v HK rašeline Cerová 14 zlúčenín obsahujúcich aminoskupinu). Po kvantifikácii metódou kalibračnej krivky bolo zistené, že najväčšie zastúpenie vo všetkých troch skúmaných vzorkách hydrolyzátov humínových kyselín má z vybraných analytov glycín. 

Metóda bola úspešne aplikovaná na súčasné stanovenie aminokyselín, aminocukrov a biogénnych amínov vo vzorkách hydrolyzátov humínových kyselín, izolovaných z rôznych zdrojov, čo dáva dobrý predpoklad na jej použitie na stanovenie analytov obsahujúcich aminoskupinu vo svojej molekule v prostredí iných komplexných matríc, ako sú vzorky klinického a biologického pôvodu.