Štatistické zhodnotenie užívania betablokátorov v Slovenskej republike

Štatistické zhodnotenie užívania betablokátorov v Slovenskej republike

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
90%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Denisa Toropilová PhD.80%100%-
prof., RNDr. Michal Toropila CSc.100%100%-
ISBN: 978-80-972360-0-7

Štatistické zhodnotenie užívania betablokátorov v Slovenskej republike

Radka Eckerová1 , Denisa Toropilová1 , Ivona Grocká2 , Michal Toropila1
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Košice, Slovenská republika
2
radka.eckerova@student.uvlf.sk

Zlyhávanie srdca a kardiálna astma sa v Slovenskej republike vyskytuje asi u 1-2% populácie, a však u pacientov nad 75 rokov stúpa až na 10%. Mortalita je v priebehu piatich rokov po prvom zlyhaní asi polovičná. Do 75. roku života sa kardiálne zlyhávanie vyskytuje častejšie u mužov ako u žien. Zvyčajne je toto zlyhanie asi zo 70% spôsobené chronickou ischemickou chorobou srdca a hypertenziou [10]. V západných krajinách sa odhaduje približne 10% populácie so srdcovým zlyhaním vo veku nad 80 rokov, čo je zapríčinené starnutím populácie a predpokladá sa, že v roku 2030 bude dvojnásobne množstvo obyvateľov vo veku 65-80 rokov. Kongestívne srdcové zlyhanie je hlavnou príčinou astmy u starších pacientov, s mortalitou v rozmedzí 13-29% [9]. Na základe výsledkov multicentrických klinických štúdií sa betablokátory stali súčasťou štandardnej liečby chronického srdcového zlyhania [1, 3, 5, 12]. Priaznivo ovplyvňujú klinický stav chorých, znižujú chorobnosť, a hlavne znižujú riziko úmrtia o 34%. Tento účinok betablokátorov je vysvetľovaný predovšetkým znížením aktivity sympatoadrenálneho systému, znížením srdcovej frekvencie, predĺžením diastolickej periódy a antiarytmickými účinkami. Na základe dlhodobého nepriaznivého účinku, klinických ale aj mortalitných štúdií, sú dnes indikované na liečbu srdcového zlyhania : bisoprolol, karvedilol, retardovaný metoprolol a nebivolol s postupnou titráciou do max. tolerovaných dávok [2, 4, 7, 11, 13]. Štatistická analýza vychádzala z údajov o pacientoch liečených na 1. internej klinike UN v Starom meste v Bratislave. Hlavným cieľom bolo sledovanie účinku betablokátorov, ktorý prinášajú pacientom dlhodobý pozitívny efekt. Prehľad prináša údaje o 140 pacientov v období 1.6.2013-31.12.2013. Všetci pacienti boli hospitalizovaní z dôvodu akútneho srdcového zlyhania na jednotke intenzívnej starostlivosti a po prepustení boli naďalej kontrolovaní a liečení na vyššie uvedenej klinike [6].

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Brophy. J.M., Joseph, L., Rouleau, J.L., Beta-blockers in congestive heart failure. A Bayesian meta-analysis. Ann Intern Med, 2001, 134: 550–560.
[2] Bultas, J., Mizí další kontraindikace betablokátorů?, JACC-CZ, 2001, 3: 309–310.
[3] CIBIS-II Investigators and Committees. The Cardiac Insufficiency Bisoprolol Study II (CIBIS-II): a randomised trial, Lancet, 1999, 353: 9–13.
[4] Dulin, B.R., Haas, S.J., Abraham, W.T., Krum, H., Do elderly systolic heart failure patients benefit from beta blockers to the same extent as the non-elderly? Meta-analysis of 12,000 patients in large-scale clinical trials, Am J Cardiol, 2005, 95: 896–898.
[5] Effect of metoprolol CR/XL in chronic heart failure: Metoprolol CR/XL Randomised Intervention Trial in Congestive Heart Failure (MERIT-HF), Lancet, 1999, 353: 2001–2007.
[6] Grocká, I., Farmakologické a iné možnosti liečby asthma cardiale a jej súvislosť so srdcovým zlyhaním u človeka, Diplomová práca, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2015 
[7] Haas, S.J., Vos, T., Gilbert, R.E., Krum, H., Are beta-blockers as efficacious in patients with diabetes mellitus as in patients without diabetes mellitus who have chronic heart failure? A meta-analysis of large-scale clinical trials, Am Heart J, 2003, 146: 848–853.
[8] Heidenreich, P.A., McDonald, K.M., Hastie, T., et al., Meta-analysis of trials comparing beta-blockers, calcium antagonists, and nitrates for stable angina, JAMA, 1999, 281: 1927–1936.
[9] Jorge, S., Becquemin, M.H., Delerme, S., et al., Cardiac astma in elderly patients : incidence, clinical presentation and outcome, dostupné na internete : ˂http://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC1878501/pdf/1471-2261-7-16.pdf˃
[10] Libby, P., Bonow, R.O., Mann, D.L., Braunwald´s heart disease : A textbook of Cardiovascular medicine, 8th ed. Philedalphia, 2008, 509 s. ISBN 978-1-4160-4103-0
[11] López-Sendón, J., Swedberg, K., McMurray, J., et al., Expert consensus document on beta-adrenergic receptor blockers, Eur Heart J, 2004, 25: 1341–1362.
[12] Packer, M., Fowler, M.B., Roecker, E.B., et al., Effect of carvedilol on the morbidity of patients with severe chronic heart failure: results of the carvedilol prospective randomized cumulative survival (COPERNICUS) study, Circulation, 2002; 106: 2194–2199.
[13] Vítovec, J., Špinar, J., Betablokátory v léčbě chronického srdečního selhání. Jak převést výsledky klinických studií do lékařské praxe, Vnitřní lék, 2000, 46: 161–165. 
 

Diskusia

Dobrý deň Radka, trocha ma mätie názov Vášho/vášho príspevku - v názve máte "štatistické zhodnotenie", ale v skutočnosti štatistické zhodnotenie urobené nebolo, prezentované výsl...edky zostali v rovine spočítania pacientov v jednotlivých kategóriách a vyjadrenia v percentách. Uvádzate, že ste mali súbor 140 pacientov, ale ako píšete, "analýza sa týkala 15 osôb." A výsledky analýzy som nenašla - tab. 1 a tab. 2. totiž nie je vhodný spôsob prezentovania toho, čo ste chceli ukázať, pretože máte dáta typu "before-after" na tých istých osobách. Vhodné je prezentovať tých 15 pacientov v 4krát4 kontingenčnej tabuľke, kde by riadky označovali kategórie NYHA po prepustení a stĺpce by označovali kategórie NYHA po 3 mesiacoch. Samozrejme sa dá aj otestovať, či sú tie zmeny signifikantné v prospech hypotézy o zlepšení, avšak pre testovanie je počet subjektov (15) prinízky (pre budúcnosť odporúčam si pozrieť zovšeobecnený McNemarov test z "rodiny" chi-kvadrát testov). A pozor, záver nemáte viazaný k vašim zisteniam, ale k úvodu a rešerši - v budúcnosti sa treba držať línie vytýčenej názvom, ktorý vhodným spôsobom definuje výskumný zámer. Mám jednu otázku - do akej miery by sa dala štruktúra znakov pacientov, ktoré ste zistili na I.internej klinike UNBA, považovať za typickú štuktúru, ktorú by sme mohli nájsť na akejkoľvek (nešpecializovanej) internej klinike vo vybranom zdravotníckom zariadení v rámci Slovenska? Ďakujem a prajem všetko dobré.
iwa