Cieľom príspevku je predstaviť štruktúru príjmov miestnej samosprávy na Slovensku podľa ekonomickej klasifikácie v závislosti od veľkostných kategórií obcí a poukázať na rozdiely v štruktúre výdavkov v súvislosti s výraznou fragmentáciou miestnej samosprávy. Financovanie miestnej samosprávy získalo výraznú pozornosť najmä v súvislosti s decentralizáciou kompetencií a reformou verejnej správy. Decentralizačné procesy na Slovensku prebiehali do roku 2002, pričom v roku 2008 sa stabilizovali aj mechanizmy financovania samosprávy (Buček a kol., 2010). Predmetom záujmu býva predovšetkým miera fiškálnej autonómie na strane príjmov (Nižňanský, 2009). Na Slovensku je miestna samospráva vykonávaná v 2887 mestách a vidieckych obciach s počtom obyvateľov od 8 do 417 000 (ŠÚ SR, 2016). V tejto súvislosti sa pomerne dlho diskutuje o otázkach efektívneho zlučovania obcí do väčších celkov s cieľom dosiahnuť úspory z rozsahu (Klimovský, 2009). Otázky zlučovania obcí sú v súčasnosti riešené na dobrovoľnej báze. Veľkostná štruktúra obcí bola zohľadnená aj pri mechanizmoch prerozdeľovania financií z podielových daní, aby bola motivácia pre zlučovanie obcí výraznejšie podporená.

Príjmy miestnej samosprávy sú základným limitujúcim faktorom, ktorý ovplyvňuje rozvojové možnosti obcí. O použití príjmov môžu obce rozhodovať podľa toho, či ide o vlastné príjmy, alebo účelovo viazané príjmy, ktoré boli obci poskytnuté na konkrétny zámer. Kategórie príjmov môžeme klasifikovať a triediť podľa ich pôvodu na bežné príjmy, kapitálové príjmy a príjmy z finančných operácií. Podľa ekonomickej klasifikácie rozlišujeme daňové príjmy, nedaňové príjmy, granty a transfery, príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami a prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci. Z hľadiska ekonomickej klasifikácie jednoznačne dominujú príjmy daňové a v ich rámci najmä podielové dane vo forme prerozdelených daní z príjmov a kapitálového majetku. Váha grantov a transferov sa po zmene pravidiel financovania samosprávy znížila. Miestne dane vo forme daní z majetku a daní za tovary a služby sú v čase pomerne stabilné, ale predstavujú len menší podiel daňových príjmov, ktoré má samospráva pod svojou kontrolou. Nedaňové príjmy obcí predstavujú kategóriu príjmov, ktorá je výrazne závislá na akivite samosprávy, predovšetkým jej podnikateľských činnostiach. Práve v tejto kategórii príjmov môžeme predpokladať výrazné diferencie medzi jednotlivými veľkostnými kategóriami obcí.Podobne výrazné rozdiely môžeme predpokladať aj v kategórii návratných finančných zdrojov.

V príspevku sú využité najaktuálnejšie dáta Ministerstva financií SR, ktoré boli získané v podrobnej štruktúre pre jednotlivé obce a mestá, ich rozpočtové a príspevkové organizácie (MF SR, 2015). Výdavky sú sledované v období troch rokov 2012-2014, aby sa eliminovali dopady kapitálových výdavkov a finančných operácií, ktoré majú dočasný charakter, pričom sa využívajú metódy popisnej štatistiky s grafickými a tabuľkovými výstupmi.