Syndróm suchého oka a frekvencia žmurkania v korelácii so stavom slzného filmu pacienta.

Syndróm suchého oka a frekvencia žmurkania v korelácii so stavom slzného filmu pacienta.

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
73%
Diskusná interakcia
20%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Adriána Furdová100%80%-
Bc. Martina Zaťková100%100%-
Mgr. Júlia Hunková100%40%20%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Syndróm suchého oka a frekvencia žmurkania v korelácii so stavom slzného filmu pacienta.

Kristína Horkovičová1 , Ivana Krčová , Alena Furdová , Andrej Fogelton2
1 Klinika oftalmológie LF UK a UNB, Bratislava, Slovensko
2 Fakulta informatiky a informačných technológií STU BA
k.horkovicova@gmail.com

Definícia syndróm u suchého oka znie: syndróm suchého oka je multifaktoriálne ochorenie očného povrchu a sĺz, ktorého výsledkom  sú symptómy ako napríklad diskomfort, poruchy zraku, nestabilita slzného filmu s potenciálnym poškodením povrchu oka. Je to sprevádzané zvýšenou osmolaritou slzného filmu a zápalom očného povrchu.

Syndróm suchého oka je označovaný ako multifaktoriálne ochorenie. Všeobecne akceptované rizikové faktory pre vývoj syndrómu suchého oka zahŕňajú ženské pohlavie, starnutie, deficit androgénov, používateľov kontaktných šošoviek, prekonané refrakčné operácie, ale tak isto aj systémové účinky niektorých liekov.  Ako sa postupne každý jeden  rizikový faktor zapojí do procesu vývoja ochorenia, tým viac sa poškodzuje tkanivo a tak vzniká disfunkcia sekrécie zo slznej a Meibomovej žľazy [1, 2, 3, 4, 5].

Syndróm suchého oka je v poslednom  čase jedno z ochorení, ktorému ešte donedávna nikto nevenoval veľkú pozornosť. Ako sa však do popredia začali dostávať elektronické zariadenia, hlavne počítač, čoraz viac ľudí začalo mať ťažkosti ako rezanie a pálenie. Pri tomto zvyšujúcom sa trende bola necelých 10 rokov dozadu  vytvorená jednotná klasifikácia. Táto nová diagnóza sa začala čoraz viac skúmať a samozrejme sa hľadali jednoduché diagnostické postupy, ktoré by každý pacient mohol podstúpiť a zároveň by tieto pre neho neboli traumatickým zážitkom [6].

Cieľom našej práce bolo pomocou programu EyeBlink, elektroencefalografickej čelenky a kamery nahrávať pacientov pri čítaná textu z monitoru počítača po dobu 20 minút. Našim cieľom bolo zistiť či sa frekvencia žmurkania už po 20 minútach zmení. Pacienti boli rozdelení podľa pohlavia, ženy a muži, a ďalej podľa toho či mali syndróm suchého oka alebo nemali. Spolu ich bolo 66 rozdelených do týchto štyroch skupín. Jednotlivo boli nahrávaní na video, ktoré následne boli vyhodnotené. Hodnotili sa údaje o počte žmurknutí pri každom pacientovi v každej minúte a taktiež aj priemerná dĺžka žmurknutia v každej minúte.

Za normálnych  okolností človek v priemere žmurkne každých 2 až 10 sekúnd a žmurknutie obvykle trvá 200 až 400 ms. Samozrejme keď sa sústredíme na nejaký objekt, napríklad pri čítaní alebo práci na počítači, frekvencia žmurkania klesne na 3 až 4 žmurknutia za minútu. To je hlavnou príčinou toho, že naše oči vysychajú a stávajú sa unavenými. Podľa štatistických výsledkov a vyhodnotení iba v niektorých minútach bolo vidieť signifikantnú zmenu intenzity, avšak v celkovom vyhodnotení nie je žiadna signifikantná zmena v intenzite ,ani dĺžke žmurkania počas prvých 20 minút.

Súbor  66 pacientov bol rozdelený na 51 žien a 15 mužov vo veku od 20 do 72 rokov, priemerný vek bol 40,13 rokov. Priemerný počet žmurknutí za minútu bolo 10,09-krát a priemerná dĺžka žmurknutia 190,80 ms. Súbor žien sme rozdelili na podskupinu bez syndrómu suchého oka, kde bol priemerný počet žmurknutí za minútu 11,69-krát a priemerná dĺžka žmurknutia 197,88 ms. Druhá podskupina boli ženy so syndrómom suchého oka, ktorej priemerný počet žmurknutí bol 7,48 žmurknutí za minútu a priemerná dĺžka žmurknutia 190,34 ms. Druhú skupinu tvorili muži bez suchého oka, kde priemerný počet žmurknutí za minútu bol 7,17, priemerná dĺžka žmurknutia 216,5 ms a muži so suchým okom, ktorých priemerný počet žmurknutí za minútu bol 3,98-krát a priemerná dĺžka žmurknutia 216,5 ms.    

Poďakovanie: 

Podporené grantom KEGA 008 UK- 4/2014

Zdroje: 

[1] Rolando M, Zierhut M. The ocular surface and tear film and their dysfunction in dry eye disease. Surv Ophthalmol 2001; 45(Suppl.): 203–210.
[2] Brewith H, Sistane F. Dry eye disease: The scale of the problem. Surv Ophthalmol 2001; 45 (Suppl.): 199–202.
[3] Frank C. Fatty layer of the precorneal film in the „office eye syndrome“. Acta Ophthalmol (Copenh) 1991; 69: 737–743.
[4] Shimazaki J, Sakata M, Tsubota K.: Ocular surface changes and discomfort in patients with meibomian gland dysfunction. Arch Ophthalmol 1995; 113:1266–2370.
[5] Černák A., Černák M.: Suché oko. Via pract., 2009, 6 (S2): 13–17.
[6] Horkovičová, K, Furdová, A, Krčová, I, Fogelton, A. Frekvencia žmurkania v korelácii so stavom slzného filmu u pacientov so syndrómom suchého oka. Zdravotníctvo a sociálna práca. ISSN 1336-9326.2014:9, s 53–60.

Prezentácia nie je dostupná

Diskusia

Dobrý deň! Chcela by som sa opýtať na pohlavné rozdiely. Medzi rizikové faktory SSO zaraďujete aj deficit androgénov a ženské pohlavie. Z Vašich výsledkov (z priemerných hodnôt PPŽ) vyplýva, že muži sú na tom horšie ako ženy. Plánujete v budúcnosti sledovať aj pohlavné a vekové rozdiely?

Práca ma veľmi zaujala, keďže sa jedná o pomerne časté ochorenie a získať jednoduchý a rýchly test na jeho určenie by bolo super. Rovnako ma zaujíma odpoveď na otázky Angeliky ale mám aj zopár ďalších:
V grafoch, ktoré prezentujete nie je kompletná legenda, zaujímalo by ma čo sú tie ostatné skupiny? Použili ste na analýzu rozdielov aj nejaké štatistické testy? lebo to v prezentácii nie je uvedené.