ÚVOD: Traumatologické komplikácie spôsobujú ťažší priebeh u mnohých pacientov s už aj tak komplikovanými diagnózami. Nehody a traumy sú dva z najčastejších, ako aj najvážnejších zdravotných problémov v mnohých krajinách. Sú popredným celosvetovým dôvodom spôsobujúcim ťažkosti, neraz aj u mladých ľudí. Ak je trauma vážna, títo pacienti sú nútení vyhľadať odbornú pomoc. Po prijatí na jednotku intenzívnej starostlivosti sú traumatizovaní pacienti náchylní na rôzne typy infekcií, ktoré majú vo veľkej miere za následok komplikovanejší priebeh ochorenia, dlhšiu rekonvalescenciu a častokrát aj smrť pacienta. Ku týmto infekciám patria aj nozokomiálne infekcie, ktorých vznik sa spája s pobytom pacienta v zdravotníckom zariadení. Ich príčinou sú otvorené rany, oslabenie organizmu chorobou či diagnostické a liečebné zásahy do tela za účelom záchrany pacientovho života. V súvislosti s bakteriálnymi infekciami dominujú infekcie spôsobené baktériou Staphylococcus aureus a Staphylococcus aureus rezistentný na meticilín. Infekcie vyvolané bakériami majú závažný priebeh a rozhodujúcim faktorom v takýchto prípadoch je včasná diagnostika a správna liečba.

CIELE: Hlavným cieľom práce bolo analyzovať získané dáta a štatisticky vyhodnotiť prevalenciu patogénu S. aureus u probandov hospitalizovaných na traumatologickom oddelení. Ďalšími cieľmi bolo vyhodnotiť pomocou diskového difúzneho testu u izolátov S. aureus citlivosť na antibiotiká a vyhodnotiť mechanizmus rezistencie v priebehu rokov 2016 – 2021v košickom kraji.

ANALYZOVANÝ SÚBOR: Experimentálny súbor sa skladal z celkovo 389 sledovaných probandov vo veku od 18 do 65 rokov. U probandov bol získaný biologický materiál a dáta potrebné k analýze na detekciu prítomnosti baktérie S. aureus a kvantitatívnu citlivosť na antibiotiká. Analyzovaný súbor pozostával z hospitalizovaných probandov, u ktorých došlo k vzniku sekundárnej infekcie spôsobenej baktériou S. aureus. Výskum bol realizovaný od roku 2016 do roku 2021 v spolupráci s Klinikou ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva, Univerzitná nemocnica L. Pasteura v Košiciach.

MATERIÁL A METODIKA: Vzorky biologického materiálu boli získané od probandov z Kliniky ortopédie a traumatológie pohybového ústrojenstva. Diagnostika prítomnosti baktérie Staphylococcus aureus bola vykonaná pomocou koagulázového a sklíčkového testu a tzv. skúmavkovou metódou. Citlivosť na antibiotiká bola potvrdená diskovým difúznym testom a bol zistený typ mechanizmu rezistencie.

VÝSLEDKY A DISKUSIA: Z celkového počtu sledovanej skupiny probandov, za obdobie 6 rokov sa vyskytli jedinci, pri ktorých bola diagnostikovaná multirezistencia. MRSA dosahovala v roku 2016 – 20,00 %, v roku 2017 – 8,96 %, v roku 2018 – 20,99 %, v roku 2019 – 24,42 %, v roku 2020 – 39,58 % a v roku 2021 – 82,35 %. V práci sme sa taktiež zamerali na iné typy rezistencií, a to na združenú enzymatickú rezistenciu na gentamycín, tobramycín, netilmicín a amikacín, neúplnú rezistenciu na fluorochinolóny, konštitutívnu rezistenciu na makrolidy, induktívnu rezistenciu na makrolidy a multirezistenciu. Pri porovnaní mechanizmov rezistencie MRSA za dané obdobie sme zistili stúpajúci trend rezistencie MRSA, multirezistencie a taktiež konštitutívnej rezistencie na makrolidy.

ZÁVER: S. aureus je patogén, ktorý spôsobuje širokú škálu klinických prejavov. Za posledné desaťročia kmeň MRSA globálny zdravotný problém prehĺbil, z dôvodu jeho rezistencie na antibiotiká. Prenos nákazy zvyčajne prebieha priamo po kontakte s nakazeným, preto je podstatné predchádzať mu dodržiavaním bezpečnostných opatrení. Prevenciou voči takejto infekcii je hygiena a dezinfekcia rúk, ochranné odevy, izolácia nakazených pacientov do samostatných izieb, dekolonizácia, skríning na prítomnosť MRSA a adekvátna antibiotická liečba. Skutočnosť, že S. aureus je charakteristický touto antimikrobiálnou rezistenciou, predstavuje veľkú výzvu pre svet z pohľadu medicíny a z hľadiska liečby stafylokokových infekcií.