Sírovodík (H₂S), ako ďalšia plynná signálna molekula popri oxidom dusnatým (NO), sa významnou mierou zapája do regulácie hladkého cievneho svalu. Podobne ako NO, syntéza H₂S prebieha aj v rámci cievnej steny endogénne a zároveň sa potvrdil jeho široký zásah nielen do fyziologických, ale aj do patologických procesov (relaxácia hladkej svaloviny, hypertenzia, proliferácia, kardioprotekcia). Pokiaľ NO je primárnou vazorelaxačnou látkou v kardiovaskulárnom systém, úlohu H₂S v regulácii tonusu ciev je veľmi ťažko definovať. V závislosti od podávanej koncentrácie exogénny H₂S donor, môže vyvolať relaxáciu cievnej steny in vitro (> 100 μM) aj in vivo, pričom v nižších koncentráciách (10 - 100 μM) vyvoláva vazokonstrikciu. Naše predchádzajúce experimenty u mladých spontánne hypertenzných potkanov (SHR) poukázali na to, že signálne dráhy NO a H₂S a ich vzájomná interakcia sú pravdepodobne súčasťou vrodenej adaptačnej stratégie prívodných ciev spúšťajúcej sa už v ranom prehypertenznom štádiu.

Súbor a metodika: Experimentálne skupiny tvorili 8 Wistar a 8 SHR vo veku 17-20 týždňov. Systolický krvný tlak sa meral akútne neinvazívnou pletyzmografickou metódou na chvostovej artérii zvieraťa. Vazoaktívne odpovede hrudnej aorty (HA) sme zaznamenávali pomocou snímačov zmien izometrickej tenzie.

SHR skupina mala signifikantne zvýšený krvný tlak sprevádzaný hypertrofiou srdca. Kontraktilná odpoveď HA na exogénny noradrenalín bola u SHR signifikantne redukovaná. Aplikácia inhibítora NO-syntáz N^G-nitro-L-arginín metyl esteru (L-NAME) signifikantne zvýšila túto kontraktilnú odpoveď. Výsledky potvrdili zhoršenú endotelovú funkciu u SHR, ktorá pravdepodobne nebola vyvolaná redukovanou tvorbou NO (nakoľko po predradení L-NAME bola vazorelaxačná odpoveď indukovaná acetylcholínom inhibovaná), ale prevalenciou vazokonstriktorov produkovaných cyclooxigenázou. Výsledky potvrdili duálny vazoaktívny efekt H₂S u oboch kmeňov. Dávky s nižšou koncentráciou indukovali kontraktilnú odpoveď a dávky s vyššou koncentráciou vazorelaxačnú. U SHR bola maximálna vazorelaxačná časť signifikantne väčšia oproti kontrolnej skupine. Predradenie L-NAME redukovalo vazokonstrikciu a zväčšovalo vazorelaxáciu vyvolanú H₂S u SHR vo významnejšej miere ako u Wistar, čo potvrdilo  interakciu NO a H₂S aj u SHR. 

Výsledky ukázali, že kardiovaskulárny systém dospelých SHR na úrovni prívodných ciev disponuje adaptačno-kompenzačnými mechanizmami pôsobiacimi proti patologicky zvýšenému cievnemu tonusu, zahŕňajúce endogénny NO a jeho interakciu s H₂S systémom, ktorá má kľúčovú úlohu v regulácii týchto mechanizmov.