Kliešť Ixodes Ricinus je najvýznamnejším vektorom patogénov na území Slovenska. Medzi najvýznamnejšie druhy patogénov, prenášané týmto kliešťom patrí Anaplasma phagocytophilum a komplex Borrelia burgdorferi sensu lato. Obe z týchto baktérií preukazujú značnú genetickú diverzitu, ktorá je asociovaná so špecifickými rezervoárovými hostiteľmi (1).
V našej práci sme analyzovali výskyt a sezónnu dynamiku kliešťa I. ricinus a prevalenciu B. Burgdorferi s.l. a A. phagocytophilum na území s nízkou abundanciou hlodavcov, ktoré sú významnými hostiteľmi kliešťov. Na tejto lokalite bola prítomná skupina srnca lesného a viacerých druhov vtákov, z ktorých sme takisto odoberali kliešte a otestovali ich na prítomnosť patogénov. Na základe známych asociácií medzi patogénmi a ich rezervoárovými hostiteľmi sme určili vplyv jednotlivých hostiteľov kliešťov žijúcich na skúmanej lokalite na prevalenciu skúmaných kliešťami prenášaných patogénov.
Kliešte sme zbierali v urbánnom lese Sitina v areáli SAV v Bratislave v jednomesačných intervaloch od marca roku 2011 do novembra roku 2012. Vtáky sme odchytávali do sietí a z týchto vtákov sme odobrali cicajúce kliešte. Všetky kliešte sme následne molekulárnymi metódami otestovali na prítomnosť B. burgdorferi s.l. a A. phagocytophilum. Z 543 kliešťov z vegetácie bolo 5,8 % infikovanách A. phagocyphilum. Prevalencia B. burgdorferi s.l. bola 6,8 % a zastúpených bolo 6 genospecies s dominanciou B. garinii. Prevalencia B. burgdorferi s.l. v kliešťoch cicajúcich na vtákoch bola 12 % s eudominantným zastúpením B. garinii. Žiadny z týchto kliešťov nebol nakazený A. phagocytophilum.
Zistená prevalencia B. burgdorferi s.l. je v porovnaní s priemernou prevalenciou v Európe nízka (2). Potvrdili sme, že na lokalite s nízkou abundanciou hlodavcov môže úlohu hostiteľa kliešťov vo väčšej miere zohrávať srnec lesný, ktorý nie je kompetentným rezervoárovým hostiteľom B. burgdorferi s.l. V Dôsledku boreliacídneho efektu krvného komplementu srnca lesného (3) sa znižuje prevalencia borélií v takomto prírodnom ohnisku (4). Tento živočích je však dôležitým rezervoárom A. phagocytphilum, ktorého zistená prevalencia bola v porovnaní s jeho priemernou prevalenciou v Európe vyššia. Tiež vtáky sú doležitými hostiteľmi B. burgdorferi s.l. na skúmanej lokalite. Ich význam v cirkúlácii A. phagocytophilum však nie je významný.
Tento výskum bol podporený v rámci projektov: VEGA - 2/0055/10 a APVV-0267-10.
(1) Massung R. F., M. J. Mauel, J. H. Owens, N. Allan, J. W. Courtney, K. C. Stafford III. & T. N. Mather 2002. Genetic variants of Ehrlichia phagocytophila, Rhode Island and Connecticut. Emerging Infectious Diseases. 8 (5): 467-472.
(2) Hubálek Z. & J. Halouzka. 1997. Prevalence rate of Borrelia burgdorferi sensu lato in host-seeking Ixodes ricinus ticks in Europe. Parasitology Research. 84: 167‒172.
(3) Kurtenbach K., S. De Michelis, S. Etti, S. M. Schafer, H.-S. Sewell, V. Brade & P. Kraiczy. 2002. Host association of Borrelia burgdorferi sensu lato – the key role of host complement. Trends in Microbiology. 10 (2): 74-79.
(4) Randolph S. E. & A. D. M. Dobson. 2012. Pangloss revisited: a critique of the dilution effect and the biodiversity-buffers-disease paradigm. Parasitology. 139: 847-863.
:)
ospravedlňujem sa, ale nebola som prihlásená, tak mi nevypísalo meno :) ďakujem pekne dopredu za odpovede
odpoved
Dobrý deň.
Ďakujem, som rád že sa Vám práca páčila :)
Patogénom, ktoré spomínate sa nevenujeme, robíme Borelie, Anaplasmy, Babesie, zacinami s Neoehrlichiami. Virusom kliešťovej encefalitídy sa zaoberajú kolegovia na Ústave virológie. Nie som si istý, či tam robia aj ostatné Vami spomínané patogény.
Čo sa týka tých medziročných rozdielov, asi Vám na to nebudem vedieť uspokojujúco odpovedať. Dynamika výskytu kliešťov je dosť zložitá a na zistenie, ako to funguje na našej lokalite by bol potrebný podrobnejší výskum. Moja práca bola zameraná trochu všeobecnejšie, skor k ekológii patogénov. Vo všeobecnosti sa dá povedať, že výskyt a správanie sa kliešťov ovplyvňujú najmä mikroklimatické faktory (vlhkosť a teplota) a napríklad aj teplota počas predchádzajúcej zimy. Počas mojej diplomovej práce sme ešte nemali meteostanicu na meranie týchto faktorov a údaje sme získavali od SHMÚ z ich najbližšej stanice. Zistili sme však, že takto namerané hodnoty úplne nezodpovedajú reálnym mikroklimatickým hodnotám, nameraným priamo na mieste zberu kliešťov.
Re: odpoved
Ďakujem pekne! :) Plánujete sledovať aj iné lokality v rámci SR resp. porovnávať niektoré lokality? Je to určite dosť náročné, ale bolo by to veľmi dobré! Držím Vám veľmi palce! A prajem ešte pekný zvyšok dňa!
Re: Re: odpoved
Ano, v ramci SR uz teraz sledujeme ine lokality. Kolegyna spracovala vo svojej DP železnú studničku v Bratislave, ďalej robime na Martinských holiach a diplomantka, ktoárá práve končí, spracovala park v Malackách. Východu a ďalším oblastiam Slovenska sa venujú kolegovia na parazitologickom ústave v Košiciach, ktorí majú, myslím, spracovanú aj väčšiu časť krajský miest SR. U nás sa momentálne zaoberáme najmä patogénmi. Ale čo sa týka spravania kliešťov, chystá sa u nás zaujímavý projekt, ale zatiaľ sme s ním ešte nezačali. ďakujem a tiež Vám prajem pekný zvyšok dňa a pekný víkend :)
odpoved
odpoved
Dobrú deň. Ďakujem, som rád že sa Vám práca páči.
Vami spomínané patogény u nás nerobíme, myslím že niektoré z nich robia kolegovia na ústave virológie. U nás robime na boréliách, anaplazmách, babéziách a neoehrlichiách.
Čo sa týka tých medziročných rozdielov, tu vám asi nebudem vedieť uspokojivo odpovedať. Všeobecne závisí dynamika výskytu a správanie kliešťov najmä od mikroklimatických faktorov prostredia a napríklad aj od predchádzajúcej zimy. Na objasnenie týchto vecí na našej lokalite by bolo treba dlhodobejší výskum, zameraný priamo na dynamiku kliešťov. Moja práca (diplomová) bola pojatá všeobecnejšie a naviac sme ešte nemali meteostanice na meranie mikroklimatických faktorov. Údaje o teplote a vlhkosti sme získavali od SHMÚ z ich najbližšej stanice. Zistili sme však, že tieto údaje pravdepodobne nezodpovedajú mikroklime na našej lokalite. Medziročné rozdiely v počte nýmf neboli také výrazné, čiže ten rozdiel u dospelých Vám nebudem vedieý objasniť. A je pravda, že celkový počet nazbieraných imág asi nebude dosť vysoký na to, aby sa dalo štatisticky povedať, že je tam fakt nejaký rozdiel.