Cieľom príspevku je charakterizovať komunikáciu v rodine ako jeden zo základných faktorov umožňujúcich odhaliť prvotné znaky nevhodného správania mládeže - adolescentov. Správania, ktoré sa prejavuje v príslušnej skupine (2) - medzi rovesníkmi, spolužiakmi, súrodencami, ale aj správania voči autoritám - voči rodičom, starým rodičom, pedagógom, dospelým ľuďom, s ktorými prichádzajú  do vzájomnej interakcie. 

Dnes sa stretávame s nadbytkom informácií v každej činnosti človeka. Sú to informácie ovplyvňujúce pracovný výkon, učenie sa, trávenie voľného času, informácie ovplyvňujúce nákupné správanie, životný štýl, hodnotovú orientáciu. Informácie ovplyvňujú vzťahy s priateľmi ako aj vzťahy medzi členmi v rodine, informácie ovplyvňujú nás samých. Informácie však nielen prijímame zo svojho okolia, ale ich aj okoliu odovzdávame formou vzájomnej komunikácie (4). Ak budeme považovať za najbližšie okolie mladého človeka – adolescenta rodinu (3), potom je potrebné si uvedomiť, ako významne ovplyvňuje vzájomná komunikácia utváranie pocitu šťastného a pokojného domova, upevňovanie pocitu spolupatričnosti, rodinnú atmosféru, vytváranie príslušnej ochrany pred vonkajšími negatívnymi vplyvmi. Vhodná komunikácia sa významne podieľa tiež na utváraní hodnôt mladého človeka, na určovaní jeho správneho začlenenia sa do spoločnosti a uvedomenia si vlastnej identity. Vzájomná komunikácia v rodine postupne vytvára v mladom človeku určitý komunikačný model, ktorý si postupne  osvojí a bude ho v budúcnosti používať v interakcii s okolím.

Komunikácia, ktorá prebieha v rodinách, úzko súvisí s rodinnou atmosférou. Keď sa medziľudské vzťahy vytvárajú v pokojnej, pozitívnej atmosfére, komunikácia je príjemná a oveľa jednoduchšia. V napätom prostredí, kde sa vyskytuje krik, hrozby a ironické poznámky, kde prevládajú zlé vzťahy a nedôvera najmä vo vzťahoch medzi rodičmi, je komunikácia sťažená a nabitá agresiou. Navyše si mladý človek tento typ komunikácie ľahko osvojí a komunikuje podobne so svojím okolím (1). Nedokáže prevziať zodpovednosť za svoje správanie, nevie a častokrát ani nechce zmeniť svoje postoje. Je odmietavý voči prejavom pomoci. Sám nevie určiť ciele, ktoré chce vo svojom živote dosiahnuť, rovesnícka skupina mu v mnohých prípadoch nahrádza vlastnú rodinu. Správne cielená komunikácia rodičov tak slúži ako prostriedok na včasné zistenie negatívnych prejavov v správaní adolescentov.