Choroby srdca sú naďalej jednou z hlavných príčin úmrtí na celom svete, a to aj napriek zlepšeniu farmakoterapie, ktorá však nepôsobí kauzálne, ale len symptomaticky. Nakoľko kardiomyocyty majú obmedzenú regeneračnú schopnosť, ochorenia, ako napr. akútny infarkt myokardu, sa hoja tvorbou jaziev, a nie obnovou tkaniva do pôvodnej kvality. Nedostatok prietoku krvi do myokardu vedie k nekróze tkaniva, aktivujú sa srdcové fibroblasty a vyvíja sa fibróza. Keďže progresívne zvýšenie fibrózy môže viesť k systolickej dysfunkcii a hypertrofii ľavej komory, veľa pozornosti sa sústreďuje najmä na správanie sa aktivovaných srdcových fibroblastov, tzv. myofibroblastov. Myofibroblasty exprimujú aktín hladkého svalstva (α-SMA) a majú proliferatívne, migračné a sekrečné vlastnosti. Predpokladá sa, že liečivá používané aj na prevenciu kardiovaskulárnych ochorení - inhibítory HMG-CoA reduktázy - statíny, znižujú transformáciu srdcových fibroblastov na myofibroblasty, a to cez molekulárne dráhy späté s Rho-asociovanými kinázami (ROCK), ako aj transkripčnými faktormi GATA-4 a MEF2C.
V našej práci sme sa zamerali na objasnenie účinkov inhibítora HMG-CoA reduktázy, atorvastatínu, na ľudské srdcové fibroblasty 5.pasáže in vitro. Cieľom bolo preskúmanie intervencie atorvastatínu do molekulárnych mechanizmov srdcovej fibrózy sledovaním zmien expresie transkripčného faktora MEF2C. Srdcové fibroblasty boli ovplyvňované atorvastatínom (10 µM) po dobu 24 h, 48 h a 72 h, pričom boli využité metódy imunofluorescenčného farbenia buniek, RT-qPCR a Western blot.
Naše výsledky preukázali signifikantnú redukciu (p<0,05) transkripčného faktora MEF2C po vplyve atorvastatínu, a to na proteínovej aj mRNA úrovni, s najvýraznejším efektom po 48 h. Na základe toho predpokladáme, že atorvastatín by mohol mať potenciál v ovplyvnení signálnych dráh zapojených do procesu srdcovej fibrózy, pričom sú potrebné ďalšie podrobné analýzy na bližšie objasnenie týchto molekulárnych mechanizmov.
Táto práca vznikla s podporou APVV-18-0103 a APVV-14-0416.