Analýza užívania voľnopredajných liekov a sledovanie efektu edukácie adolescentov o liekoch

Úvod: Detskú populáciu považujeme z hľadiska užívania liekov za rizikovú skupinu. U adolescentov potvrdili výskumy v súvislosti s liekmi viacero problémov, ktoré môžu zvýšiť riziko farmakoterapie. Jedným z nich bol zvyšujúci sa trend samoliečby voľnopredajnými liekmi, tiež užívanie liekov bez dohľadu dospelej osoby, nedostatočné vedomosti o správnom užívaní liekov, nedostatočné vnímanie rizika spojeného s užívaním voľnopredajných liekov a používanie nespoľahlivých zdrojov na vyhľadávanie informácií o liekoch. V niektorých krajinách sveta vznikli iniciatívy v snahe edukovať deti a adolescentov o liekoch, no na Slovensku neprebieha zatiaľ žiadne systematické vzdelávanie v tejto oblasti.

Ciele: Preskúmať užívanie voľnopredajných liekov u slovenských adolescentov a zhodnotiť efekt edukácie pod vedením farmaceuta na postoje adolescentov k účinnosti a bezpečnosti voľnopredajných liekov a taktiež na ich výber zdrojov na získavanie relevantných informácií o liekoch.

Metódy: Dotazníkovou metódou uskutočnený prieskum pred a po edukácii vyhodnotený párovým Studentovým t-testom. Dotazníky boli validované v predchádzajúcej štúdii (Klimaszová a kol., 2016). Vyplnilo ich 122 adolescentov vo veku 15 – 18 rokov zo 4 rôznych škôl v Bratislave.

Výsledky: Priemerný vek adolescentov bol 16,7 roka, prevažovali dievčatá (51,6 %). Až 89,3 % adolescentov užilo za posledný polrok nejaký voľnopredajný liek. Najčastejšie užívané boli lieky z ATC skupín M01 – antiflogistiká a antireumatiká (37,6 %), N02 – analgetiká (23,5 %) a R02 – laryngologiká. Adolescenti uviedli väčšinou správnu indikáciu lieku, keď opísali zdravotný problém, kvôli ktorému užili. Postoj adolescentov k účinnosti OTC liekov sa po edukácii významne zvýšil (p < 0,001). Pri tvrdení o bezpečnosti OTC liekov nebol nárast významný (p = 0,198). Polovica (49,6 %) adolescentov uviedla, že si myslia, že majú dostatočné vedomosti o liekoch, ktoré užívajú a tento počet sa po edukácii signifikantne zvýšil (69,9 %). Pred edukáciou uviedli, že si najčastejšie zisťovali informácie o liekoch z príbalovej informácie pre pacienta (68,9 %), od rodičov (64,8 %) a od lekára (62,3 %). Po edukácii uviedli, že informácie o liekoch chcú zisťovať od lekárnika (94,3 %), lekára (86,1 %) a príbalovej informácie pre pacienta (80,3 %). 84,4 % adolescentov uviedlo, že svojich rodičov informujú o tom, že užívajú voľnopredajné lieky, ale 15,6 % uviedlo, že rodičov o tom vôbec neinformujú.

Záver: Adolescenti užívajú voľnopredajné lieky vo veľkej miere, považujú ich za bezpečné a účinné a väčšina vie správne pomenovať, na aký zdravotný problém dané lieky užívajú. Svoje vedomosti o liekoch považujú adolescenti za dostatočné. Po edukácii si adolescenti lepšie uvedomili, že relevantné informácie o liekoch im najlepšie môže poskytnúť lekárnik a lekár. Edukácia považujeme za účinný nástroj na odovzdanie poznatkov v oblasti liekov, ktoré môžu znížiť riziko farmakoterapie u adolescentov a tým zabezpečiť správne návyky v tejto oblasti aj do dospelosti. Do edukácie by mali byť zapojení aj rodičia adolescentov, aby vedeli o tejto téme so svojimi deťmi lepšie komunikovať.