Chorioalantoická membrána (CAM) je vtáčia extraembryonálna membrána používaná ako experimentálny model na štúdium angiogenézy a jej inhibície v reakcii na tkanivá, bunky alebo rozpustné faktory. Cieľom našej práce bolo zhodnotiť angiogénnu odpoveď CAM kuracieho embrya (Gallus gallus domesticus) po implantovaní acelulárneho materiálu na báze polyhydroxybutyrátu a chitosanu (PHB/CHIT), určeného pre klinické použitie v oblasti regenerácie tvrdých tkanív. Angiogénnu odpoveď CAM sme sledovali v závislosti od pridania vaskulárneho rastového faktora (VEGF-A), fyziologického roztoku (PHY) a inhibítora FGF-2 (SU5402). Na 7 embryonálny deň (ED) bol testovaný materiál implantovaný na CAM samostatne/alebo s prídavkom VEGF-A (aplikačná dávka 25 ng), PHY alebo inhibítora FGF-2 (SU5402, koncentrácia 5 mM). Na ED10 (72 hodín od implantácie PHB/CHIT) sme markermi embryonálneho endotelu (WGA, SNA), myofibroblastov (SMA) a makrofágov (KUL-01) hodnotili tvorbu ciev v okolí a v póroch materiálu. Morfometricky sme hodnotili počet a priemer ciev, ako aj hrúbku vrstiev CAM v H-E rezoch. Morfologická a histochemická analýza ukázali vyšší angiogénny potenciál v neošetrenom materiály (77,51 ± 3,31 %) v porovnaní s materiálom s prídavkom VEGF-A (74,70 ± 4,06 %) a PHY (51,24 ± 8,04 %). Najnižší angiogénny potenciál bol pozorovaný v materiály po pridaní SU5402 (19,69 ± 6,83 %). Najviac zastúpenou skupinou ciev v okolitom tkanive CAM boli cievy s priemerom do 50 µm. Génová expresia angiogénnych markerov (VEGF-A a ANG-2) potvrdila histologické výsledky. Schopnosť detegovať angiogénne zmeny na povrchu a v póroch materiálu robí z tohto alternatívneho modelu vhodný systém pre skríning biokompatibility a funkčnosti, ako aj tkanivovej reakcie materiálov, ktoré možno použiť v regeneratívnej medicíne.
Štúdia bola podporená projektami VEGA 1-0050/19 a APVV-20-0073.