Pečiarky – Agaricus spp. (šampiňóny) patria v prostredí Európy a Severnej Ameriky k najznámejším druhom húb. Pečiarka dvojvýtrusná (Agaricus bisporus) je treťou hlavnou pestovanou hubou sveta a jej hlavný význam je potravinársky [1].
Huby sú celosvetovo jednou z najrozšírenejších foriem komplementárnej a alternatívnej medicíny, predovšetkým u onkologických pacientov. Analýza užívania komplementárnej a alternatívnej medicíny (ďalej KAM) v európskych krajinách publikovaná v roku 2012 priniesla veľmi variabilné výsledky - prevalencia varírovala v rozmedzí 0,3 – 86 %, pričom najčastejšími užívateľmi boli ženy. Japonský prieskum z roku 2011 zameraný na zistenie frekvencie užívania húb ako KAM u onkologických pacientov preukázal 44,6 % prevalenciu, z toho 60,6 % tvorili produkty z pečiarky mandľovej (Agaricus blazei Murrill) [2]. Pečiarka mandľová, ktorá je v Brazílii, odkiaľ pochádza, prostriedkom tradičnej medicíny pri terapii diabetu, aterosklerózy, hepatitídy, hypercholesterolémie a KVS ochorení [3], je dostupná vo forme výživových doplnkov aj v SR, resp. ČR [4,5].
Už od 60. rokov minulého storočia je známe, že plodnice Agaricus spp. obsahujú látky charakteru fenylhydrazínov, z ktorých najväčšie percento pripadá na tzv. agaritín. Nakoľko väčšina známych derivátov hydrazínu patrí medzi látky s genotoxickým a karcinogénnym účinkom, nastala potreba následných skúšok karcinogenity, ktoré by prispeli k objasneniu rizika konzumácie pečiarok ako potraviny, prípadne výživového doplnku pre človeka. Okrem toho určitá skupina druhov pečiarok je charakteristická schopnosťou kumulácie kadmia pre expresiu tzv. kadmium viažucich proteínov, čo môže taktiež predstavovať riziko pre zdravie človeka [6].
Obyvatelia Slovenskej a Českej Republiky, ale vo všeobecnosti všetky slovanské národy patria k tzv. mykofilným národom, pre ktoré bol zber húb v minulosti zdrojom obživy a príjmu a dnes je rozšírenou voľnočasovou aktivitou a spestrením jedálneho lístka pomerne veľkej skupiny obyvateľstva [7]. Práve hubári, resp. častí konzumenti húb sú pravdepodobne exponovaní vyšším dávkam agaritínu, resp. fenylhydrazínov a kadmia než priemerní a občasní konzumenti húb [6].