Parkinsonova choroba (Parkinson disease - PD) je po Alzheimerovej chorobe druhé najčastejšie progresívne neurodegeneratívne ochorenie. Na Slovensku trpí touto chorobou približne 15000 pacientov [1]. Mutácie v génoch SNCA, UCH-L1, LRRK2, GIGYF2, HTRA2/Omi, VPS35, EIF4G1 spôsobujú autozomálne dominantnú formu ochorenia. Mutácie v génoch parkin, PINK1, DJ-1, ATP13A2, PLA2G6, FBXO7, DNAJC6 a SYNJ1 majú za následok autozomálne recesívnu formu [2, 3].
V roku 1996 bol popísaný prvý lokus pre PD − PARK1. V tomto lokuse sa nachádza alfa-synukleín (SNCA), čo je hlavnou zložkou inklúznych Lewyho teliesok u pacientov s PD. Doteraz identifikovali v SNCA tieto patogénne bodové mutácie: A53T, A30P, E46K, H50Q, G51D. Relatívne nedávno (2011) našli mutáciu D620N v géne VPS35 pomocou exómového sekvenovania vo viacgeneračných PD rodinách zo Švajčiarska a z Rakúska. Gén VPS35 kóduje protein „vacuolar protein sorting 35 homolog“, čo je súčasťou komplexu riadiaceho retromérny transport cargo molekúl. V 2011 celogenómovou väzbovou analýzou a následným priamym sekvenovaním našli v géne EIF4G1 heterozygotnú mutáciu R1205H vo viacerých rodinách rôzneho etnického pôvodu. Proteín eIF4G1 zohráva úlohu v translácií proteínov u cicavcov. V roku 2013 pomocou homozygotného mapovania v kombinácií s celogenómovým sekvenovaním identifikovali homozygotnú missense mutáciu (R258Q) v SYNJ1 géne, ktorá spôsobila skorú formu PD [2, 3, 4, 5].
Pomocou sekvenovania 2-6. exónov génu SNCA, 23. exónu EIF4G1, 15. exónu VPS35 a 5. exónu SYNJ1 u 150 nepríbuzných PD pacientoch sme nenašli žiadne patogénne mutácie. V géne SNCA sme našli intronické polymorizmy rs35135226, rs112784542, rs145304567 v heterozygotnom stave u viacerých pacientov. Exonické polymorfizmy v našom súbore boli nájdené v génoch SNCA, kde sa jednalo o Y136Y (rs76642636) a v géne VPS35 sme našli H646H (rs168745). V génoch SYNJ1 a EIF4G1 sme neidentifikovali polymorfizmy.
Aj keď sme našli iba polymorfizmy u pacientov, má zmysel pokračovať v mutačnom skríningu lokusov asociovaných so vznikom PD, pretože tieto analýzy prispejú k presnejšej diagnostike ochorenia, a tým aj k možnosti výberu efektívnejšej liečby, čo u pacientov napomôže minimalizovaniu nepríjemných vedľajších účinkov spôsobených užívaním nesprávnych liekov.
Chceme sa poďakovať všetkým pacientom a ich rodinám.
[1] Benetin J. et al. (2007) Ako žiť s Parkinsonovou chorobou. Lundbeck Slovensko s.r.o., Bratislava, p. 7.
[2] Spatola M., Wider C. (2014) Parkinsonism Relat Disord. 20 Suppl 1, p35.
[3] Bonifati V. (2014) Parkinsonism Relat Disord. 20 Suppl 1,p23.
[4] Polymeropoulos M. H., Higgins J. J., Golbe L. I., et al. (1996) Science. 274, p.1197.
[5] Zimprich A., Benet-Pagès A., Struhal W., et al. (2011) Am J Hum Genet. 89(1), p.168.