Interakcia zložiek environmentu a fyziologického stavu voľne žijúcich zvierat

Primárne karty

Interakcia zložiek environmentu a fyziologického stavu voľne žijúcich zvierat

Júlia Oravcová 1 , Mária Konečná , Vincent Sedlák , Janka Poráčová , Jana Gaľová , Andrea Babejová
1 Prešovská univerzita v Prešove, Fakulta humanitných a prírodných vied, Ulica 17. novembra č.1, 081 16 Prešov
oravcova.julia04@gmail.com

Ťažké kovy sú rozšírené v životnom prostredí a čoraz viac sa s nimi stretávame v potravinovom reťazci. Ich prítomnosť v tkanivách voľne žijúcej zveri je najčastejšie spôsobené znečistením životného prostredia. Preto je dôležité neustále hodnotenie úrovní zaťaženia nielen bioindikátorov ako je voľne žijúca zver ale aj vody, pôdy či rastlín. Cieľom práce bolo stanovenie a porovnanie koncentrácie ťažkých kovov v rastlinnej biomase a vode vybraných lokalít Prešovského a Košického kraja, ktoré môžu byť potencionálnym zdrojom expozície ťažkých kovov na organizmus. Predmetom štúdia bolo taktiež stanovenie a porovnanie koncentrácie ťažkých kovov v tkanivách voľne žijúcej zveri ulovenej v Tatranskom národnom parku počas oficiálnej poľovníckej sezóny. Kvantitatívnou metódou plameňovej atómovej absorpčnej spektrofotometrie sme detekovali prítomnosť ťažkých kovov (Cu, Zn, Mn, Fe, Cr, Ni, Co, Pb, Cd) v už spomenutých vzorkách a zistili sme, že v odobratých vzorkách vody došlo k prekročeniu referenčných hodnôt kadmia v 8 lokalitách zo 14 analyzovaných, pričom najvyššiu koncentráciu sme zaznamenali v obci Milpoš a Mošurov (0,01 mg/l). Nadlimitné hodnoty koncentrácie vo vode sme identifikovali aj v prípade olova a to v 6 lokalitách s najvyššou stanovenou hodnotou v obci Nemcovce a meste Spišské Podhradie (0,023 mg/l). Stanovením prítomnosti ťažkých kovov v tkanivách voľne žijúcej zveri sme zistili, že kadmium a olovo prekročili limitné koncentrácie vo vnútornostiach a zinok vo svale, čím môžeme poukázať, že analyzovaní jedinci neboli vhodní na konzumáciu. Taktiež najvyššiu akumuláciu ťažkých kovov sme zaznamenali v obličkách a pečeni, čo nám potvrdili aj výsledky Kruskal-Wallisovho testu so signifikantnými rozdielmi koncentrácie kadmia medzi pečeňou a srdcom (p = 3,1167). Takáto analýza prispieva k poznaniu úrovne kontaminácie environmentu ako monitoringu zaťaženia prostredia.

Poďakovanie: 

Práca bola podporená projektami: KEGA projekt č. 002PU-4/2021 a VEGA projekt č. 1/0069/22.