Metabolický syndróm u študentov UPJŠ

Primárne karty

Metabolický syndróm u študentov UPJŠ

Daniela Szabóová1 , Roman Beňačka , Zuzana Guľašová2 , Zdenka Hertelyová
1 Ústav patologickej fyziológie, LF, UPJŠ v Košiciach
2 CKPV MEDIPARK, LF, UPJŠ v Košiciach
daniela.szaboova@student.upjs.sk

Rýchlo sa zvyšujúca prevalencia metabolického syndrómu (MS) je predzvesťou rovnako znepokojujúceho nárastu výskytu kardiovaskulárnych ochorení (KVO) a rôznych metabolických ochorení, ako diabetes mellitus 2. typu, dna, poruchy lipidov a iné.

Nedávne prospektívne štúdie potvrdili, že MS je prediktorom rozvoja diabetu 2. typu, zvyšuje riziko KVO, čo len potvrdzuje jeho význam. Tieto nepriaznivé dôsledky MS predstavujú pre celosvetovú populáciu značnú ekonomickú záťaž. Rozpoznanie a liečba MS sa preto stáva podstatnou súčasťou prevencie diabetu 2. typu aj KVO [1].

V súčasnosti sa MS definuje prítomnosťou abdominálnej obezity, inzulínovej rezistencie, dyslipidémie (charakterizovanej zvýšenou hladinou triacylglycerolov, zníženou hladinou HDL cholesterolu, zvýšenou hladinou malých denzných častíc LDL cholesterolu a hypertenziou) [2]. Definícia MS podľa WHO 1999, NCEP – ATP III 2001, ACE/AACE 2002, IDF 2004, AHA/NHLBI 2004 – ďalšie: EGIR, Slovenský konsenzus) vyžaduje, aby z piatich kritérií mal pacient aspoň tri:

1. Obvod pásu u žien nad 88 cm, u mužov nad 102 cm;

2. Krvný tlak nad 130/85 mmHg;

3. Glykémia nad 5,6 mmol/l;

4. Hladina triacylglycerolov v sére ≥ 1,7 mmol/l;

5. HDL cholesterol v sére < 1, mmol/l u žien a 1,0 mmol/l u mužov .

Podmienkou stanovenia diagnózy metabolického syndrómu je abdominálna  obezita (obvod pása) a najmenej dve z ďalších kritérií [3].

Prvotná liečba MS je založená predovšetkým na zmene životného štýlu, na redukcii hmotnosti dosiahnutej fyzickou aktivitou a zmenou stravy (zvýšený príjem ovocia a zeleniny, celozrnné pečivo, zníženie solí a nasýtených tukov v potrave). Významnú úlohu hrá zanechanie fajčenia a nadmernej konzumácie alkoholu. Ak zmena životného štýlu, zmena jedálneho lístka a zvýšenie fyzickej aktivity nepomáha zlepšiť riziko MS, nasleduje farmakologická liečba.

Hodnotili sme prevalenciu MS vo vzorke 100 respondentov vo veku univerzitných študentov. Z krvnej vzorky sme hodnotili nasledujúce biochemické vyšetrenia: hladinu glykémie nalačno, hladinu celkového cholesterolu, HDL-c, LDL-c, triacylglycerolov. Z antropometrických meraní sme sledovali hodnoty krvného tlaku, obvod pásu a bokov. Respondentom sme takisto predložili dotazník, v ktorom sme sledovali fyzickú aktivitu a výživu.

Vzorky krvného séra sme stanovili pomocou biochemického analyzátora Cobas Mira.

Poďakovanie: 

Publikácia vznikla za podpory projektu PROBIO-3 (Bioaktívne látky pre podporu zdravia a prevenciu chronických ochorení).

Zdroje: 
  1. Taskinen, MetS. 2004; 3.
  2. Krahulec, Cardiol. 2005. 14(4): s. 161–165.
  3. Dukát et al., Interná medicína. 2009 (9). s. 500-503.