Morfologické zmeny nadobličiek vyvolané poškodením sympatického nervového systému po závažnom traumatickom poranení miechy

Primárne karty

ISBN: 978-80-972360-8-3
Kľúčové slová: 
nadobličky
traumatické poranenie miechy
morfológia
sympatický nervový systém
stres

Morfologické zmeny nadobličiek vyvolané poškodením sympatického nervového systému po závažnom traumatickom poranení miechy

Erika Kellerová1 Jana Fedorová1 Jaroslav Pavel1
1Oddelenie neurodegenerácie, plasticity a reparácie; Biomedicínske centrum SAV, v.v.i., Neurobiologický ústav, Šoltésovej 4-6, 0401 Košice
kellerova.erika@gmail.com

Nadobličky sú dôležitým párovým endokrinným orgánom produkujúcim hormóny podieľajúce sa na stresovej odpovedi organizmu a to buď prostredníctvom rýchlej sympatoadrenálnej reakcie zabezpečenej uvoľňovaním katecholamínov z drene (reakcia „boj alebo útek“), alebo uvoľňovaním glukokortikoidov a mineralokortikoidov z kôry v rámci procesov riadených osou hypotalamus-hypofýza-nadobličky (HPA). Traumatické poranenie miechy (TPM) vedie k narušeniu až k úplnej strate signalizácie medzi hypotalamom a nadobličkami, pričom závažnosť postihnutia organizmu priamo súvisí s lokalizáciou lézie. Následky TPM lokalizovaného na úrovni krčnej, resp. na vyšších oblastiach hrudnej chrbtice sa prejavujú nadmernou stimuláciou osi HPA, nadprodukciou glukokortikoidov a tým pádom imunosupresiou a zvýšeným rizikom infekcie. Pri nižšej úrovni TPM, pri ktorej je čiastočne narušená inervácia nadobličiek, os HPA naopak nereaguje na stimuly z vyšších centier, čo vedie k nedostatočnej imunosupresii a k zvýšenému zápalovému stavu. Narušenie neurohormonálnej regulácie organizmu v dôsledku narušenia sympatického nervového systému vplýva aj na samotnú morfológiu nadobličiek. Na detailnejšiu analýzu týchto zmien sme z tohto dôvodu uskutočnili analýzu nadobličiek samíc potkanov Wistar po 40 g kompresii miechy trvajúcej 15 minút na úrovni Th9 v priebehu 28 dňovej periódy prežívania. Priebeh spontánnej obnovy funkcie zadných končatín po TPM bol hodnotený pomocou Basso, Beatie a Bresnahan (BBB) lokomotorickej metódy. Na vylúčenie vplyvu samotného zákroku boli výsledky porovnané so sham- operovanými kontrolnými zvieratami, pri ktorých bola uskutočnená iba laminektómia. Najvýraznejšie morfologické zmeny boli pozorované počas prvých 7 dní po TPM. Okrem zmien v intenzite zafarbenia boli pozorované aj zmeny v samotnej veľkosti nadobličiek. Objem nadobličiek a ich jednotlivých zón sme stanovili prostredníctvom Cavalieriho stereometrickej metódy. Na základe získaných výsledkov sme preukázali, že zväčšenie objemu nadobličiek počas prvých 7 dní po TPM bolo spôsobené hyperpláziou zona fasciculata. Nakoľko je práve táto zóna zodpovedná za produkciu a uvoľňovanie glukokortikoidov, predpokladáme, že pozorované zmeny priamo súvisia so zmenami vyvolanými nereagujúcou osou HPA po TPM.

Poďakovanie: 

Táto práca vznikla za podpory projektov APVV-18-0163; ITMS 2014+:313011V344.