Rozdiely v usporiadanosti fosfolipidovej dvojvrstvy cytoplazmatickej membrány a v transmembránovom potenciáli indukované rezistenciou kvasiniek Candida auris

Rastúca miera rezistencie a počet rezistentných kmeňov kvasiniek voči antimykotikám predstavuje celosvetový medicínsky problém. Ten je obzvlášť závažný pre rod Candida [1]. Infekcie kvasinkami Candida sú najčastejšou príčinou ľudských oportúnnych kvasinkových infekcií na svete.

Cytoplazmatická membrána je bunková štruktúra, ktorá je prvou líniou bunkovej obrany proti zmenám z vonkajšieho prostredia. Zohráva významnú úlohu v mechanizmoch rezistencie voči liečivám. Zmeny v membránovom zložení vedú k zmenám citlivosti na voči antimykotikám [2].

Cieľom tejto práce je sledovať rozdiely v biofyzikálnych vlastnostiach cytoplazmatickej membrány (usporiadanosť      fosfolipidovej dvojvrstvy a transmembránový potenciál) medzi citlivými a rezistentnými kmeňmi kvasiniek Candida auris. Usporiadanosť fosfolipidovej dvojvrstvy sme v hydrofóbnej časti membrány sledovali pomocou anizotropie fluorescencie sondy DPH (1,6-difenyl-1,3,5-hexatrién) a v hydrofilnej časti pomocou anizotropie fluorescencie sondy TMA-DPH (4-trimetyl- amino-1,6-difenyl-1,3,5-hexatrién). Rozdiely v transmembránovom potenciáli sme sledovali pomocou sledovania zmeny polohy emisného maxima (∆λmax) fluorescenčnej sondy DiS-C₃(3) (3-propyl-2-(3-(3-propyl-2(3H)benzotiazoly-lidén)-1-propenyl) benzotiazolium jodid.

Výsledky našich experimentov ukazujú,  že došlo k signifikantnému zníženiu usporiadanosti fosfolipidovej dvojvrstvy v hydrofóbnej časti cytoplazmatickej membrány (0,269 ± 0,01 pre senzitívny kmeň a 0,293 ± 0,01 pre rezistentný kmeň), ale nedošlo k systematickému rozdielu v hydrofilnej časti. Pozorovali sme významný rozdiel je v hodnote ∆λmax (2,35 ± 0,21 pre senzitívny kmeň a 6,25 ± 0,3 pre rezistentný kmeň), ktorá ukazuje, že cytoplazmatická membrána rezistentného kmeňa je v porovnaní so senzitívnym kmeňom hyperpolarizovaná.