Sledovanie vplyvu šírenia lykožrúta smrekového v smrekových ekosystémoch pomocou satelitných údajov na bezzásahovom územi Suchej doliny.

Práca je zameraná na sledovanie mechanizmu šírenia lykožrúta smrekového (Ips typographus (L.)) voči jeho hostiteľovi smreku obyčajnému (Picea abies (L.) H. Karst.) pomocou spracovaných obrazov územia Suchej doliny v Západných Tatrách z multispektrálnych snímok satelitnej misie Sentinel 2 v časových radoch od roku 2016 do roku 2021. Nárast počtu disturbancií v lese spôsobený podkôrnym hmyzom nie je konštantný a je ovplyvnený rôznou úrovňou klimatického stresu (Bošeľa et al., 2021). Predpokladáme, že pomocou kozmického diaľkového prieskumu Zeme dokážeme predikovať a sledovať dynamiku inicializácie a šírenia lykožrúta v bezzásahovej oblasti národného parku, kde očakávame výraznú zmenu charakteristík v zdravotnom stave korún stromov. Výsledky štúdie Polák et al. (2007) nám ukázali, že lykožrút napáda väčšinou mierne stresované, "odolné" stromy. Jakuš et al. (2011) doplňujú, že na postupnosť mechanizmov vplýva ešte aj lokalizácia biotopu hostiteľa, umiestnenie hostiteľa, akceptácia hostiteľa a prekonanie obranných mechanizmov hostiteľa. Pomocou štatistického modelu Boosted regression trees sme zistili, že na predikovanie mechanizmu šírenia lykožrúta vplýva najmä podiel karotenoidov (úroveň senescencie) v asimilačnom aparáte korún stromov a vzdialenosť zdravých lesov od poškodených lesov, ktoré postihla v minulosti veterná či lykožrútová kalamita pri nadmorskej výške od 1 200 do 1 400 metrov nad morom. Zároveň môžeme pozorovať aj rozdielne správanie lykožrúta pri inicializácii nových ohnísk oproti rozširovaniu pôvodných ohnísk. Navrhnutý postup získania výsledkov a samotné výsledky môžu slúžiť ako základné výskumné dáta pri hodnotení zdravotného stavu lesa nedeštruktívnou metódou v rôznych ekosystémoch smrekových lesov, ktoré sú poškodzované podkôrnym hmyzom.