Ulcerózna kolitída (UC) je chronický nešpecifický zápal hrubého čreva začínajúci v rekte. Etiológia a patogenéza UC je stále nejasná. Predpokladá sa, že sa jedná o kombináciu faktorov genetických, imunologických a environmentálnych, ktoré vedú k nekontrolovateľnému zápalu. Významnú úlohu zohráva aj črevná mikroflóra a vrodená imunitná odpoveď organizmu. Hlavnými cieľmi liečby UC sú udržanie remisie ochorenia, hojenie črevnej sliznice, vyhnúť sa operácii a znížiť pravdepodobnosť rozvoja kolorektálneho karcinómu.
Cieľom experimentu bolo získať poznatky o preventívnom účinku probiotického kmeňa Lactobacillus plantarum LS/07 a prebiotika inulínu obohateného o oligofruktózu na experimentálnom modeli UC u potkanov.
Laboratórne potkany kmeňa Sprague-Dawley vo veku približne 2 mesiacov boli rozdelené do 4 skupín: negatívna kontrola (NK), pozitívna kontrola (AK), pozitívna kontrola s aplikáciou prebiotika (AK+PRE) a pozitívna kontrola s aplikáciou probiotika (AK+PRO). Probiotikum bolo podávané v mlieku v dennej dávke 1,5 x 109 CFU/1 ml, prebiotikum bolo primiešané do kŕmnej zmesi v koncentrácii 80g/1kg krmiva. Probiotikum aj prebiotikum bolo podávané 7 dní pred vyvolaním akútneho zápalu.
Akútny zápal sme vyvolali prostredníctvom 5% roztoku dextranu sulfátu sodného (DSS), ktorý sme aplikovali denne perorálne v pitnej vode po dobu 7 dní. Experimentálna perióda trvala celkovo 14 dní.
Denne sme kontrolovali spotrebu krmiva, tekutín, váhu zvierat, ako aj ich zdravotný stav, ktorý sme vyhodnotili ako skóre denného indexu aktivity ochorenia (DAI). Výsledné skóre predstavuje kombináciu hodnôt úbytku hmotnosti zvierat, konzistenciu stolice a prítomnosť krvácania v stolici (zmena zafarbenia stolice) [1]. Ďalším markerom zápalu, ktorý sme v experimente hodnotili, bola zmena dĺžky a hmotnosti hrubého čreva (s črevným obsahom). Hodnotili sme aj pH črevného obsahu, počty laktobacilov a koliformných baktérií. Výsledky sme štatisticky vyhodnotili použitím Tukeyho testu.
V našom experimente sme zistili, že podávanie probiotika vedie k signifikantnému zlepšeniu DAI. V porovnaní s NK došlo u skupín s podávaným DSS ku skráteniu dĺžky hrubého čreva (štatistická významnosť medzi NK a skupinami s aplikovaným DSS). Hmotnosť hrubého čreva bola najvyššia u skupiny s PRE (signifikantný nárast), čo vysvetľuje fakt, že PRE využívajú črevné baktérie ako substrát pre rast a rozmnožovanie, pričom pri fermentácii vznikajú metabolické produkty (plyny), ktoré zvyšujú hmotnosť čreva. U AK došlo k poklesu pH črevného obsahu oproti NK, avšak pH nebolo medzi skupinami štatisticky významné. Rovnako sme medzi skupinami nezistili štatistickú významnosť počtov laktobacilov a koliformných baktérií. V pozitívnej skupine AK došlo k poklesu laktobacilov a k nárastu počtu koliformných baktérií oproti negatívnej kontrole. PRE a PRO mierne zvýšili počet laktobacilov a naopak znížili počet koliformných baktérií.
Záverom môžeme povedať, že podávané probiotikum a prebiotikum má prospešné účinky v prevencii zápalu hrubého čreva u potkanov.
Práca bola podporená grantom 4/GSD/2012 a VEGA 1/0279/13.
[1] Vasina, V. et al. World J Gastroenterol 2010, 3642-3650.