V súčasnosti sa v dôsledku moderného životného štýlu s výrazne obmedzeným pohybom a s ním súvisiacimi rizikovými faktormi dostávajú do popredia ochorenia akými sú napríklad obezita, cukrovka, ochorenia srdcovocievneho systému a psychické poruchy. Životný štýl obyvateľstva je ovplyvnený sedavým spôsobom života, ako aj nezdravými stravovacími návykmi. Srdcová frekvencia je zaujímavým parametrom, ktorý je jednoduchý na monitorovanie úrovne fyzickej kondície. U športovcov je zvykom pravidelná kontrola rytmu srdca, či už na zlepšenie tréningových procesov alebo ako prevencia možných kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom odbúravania tukov alebo zlepšovania fyzickej kondície. Fyzická aktivita je podľa niektorých štúdií účinnejšia než psychologické poradenstvo a liečba. Krátkodobé cvičenie vyššej intenzity zmierňuje príznaky úzkosti a depresie. Zaujímavosťou je, že dlhšie trvanie (alebo intenzita) pohybovej aktivity má v porovnaní s kratším a stredne dlhým cvičením nižší až škodlivý efekt. Experimentálne a klinické štúdie poukazujú na ochranný účinok cvičením indukovanej kardioprotektivity. Týka sa to predovšetkým ochrany myokardu pred ischémiou vyvolaným poškodením s následným vznikom infarktu a život ohrozujúcich arytmií, a to prostredníctvom aktivácie viacerých molekulárnych mechanizmov ktoré zabraňujú bunkovej smrti. Mierna fyzická aktivita je formou tzv. „preconditioningu“ myokardu, ktorý je účinný aj u pacientov s pridruženými civilizačnými ochoreniami a jej pozitívny účinok bol pozorovaný aj u jedincov v staršom veku.
Za podpory grantov VEGA SR 2/0104/ a APVV-19-0540.