ÚVOD: Gastrointestinálne (GIT) ochorenia trápia ľudstvo od nepamäti. Tieto choroby sú vyvolávané rôznymi faktormi, zmenami a tiež aj zložením jedálnička. Vplyv na GIT ochorenia má aj geografická poloha obyvateľstva. Chronické ochorenie je charakteristické svojou dlho trvácnosťou a preto sa jedná o celoživotný stav, ktorý ovplyvňuje fungovanie človeka v spoločnosti. Medzi takéto chronické ochorenia sa zaradzuje aj Crohnova choroba (CD) na, ktorú vplývajú genetické a environmentálne faktory. Jasná a presná etiológia nie je doposiaľ známa a preto príčinná liečba nie je zatiaľ možná  a to si vyžaduje drahé lieky, hospitalizácie a častokrát aj chirurgický zákrok. Pre Crohnovu chorobu sú  charakteristické zápalové ložiská v črevách, ktoré sú doposiaľ nevyliečiteľné. Najviac a najčastejšie postihovaným úsekom je tenké črevo. Pri CD ochorení je typické striedanie sa remisií a relapsov. Pacienti s týmto ochorením majú zvýšené riziko vzniku karcinómu čriev. Pre jedincov s Crohnovou chorobou je dôležité prijať a dodržiavať diétu a vhodnú liečbu, vďaka ktorej je možné docieliť mierny priebeh relapsov. Výskyt CD narastá čoraz viac najmä v rozvinutých krajinách.

CIELE: Hlavným cieľom predloženej diplomovej práce bolo stanoviť vybrané biochemické parametre v súbore zdravých probandov a jedincov s diagnostikovanou Crohnovou chorobou. Čiastkovým cieľom bolo stanoviť na základe biochemickej analýzy v krvnom sére vybrané biochemické parametre aspartátaminotransferáza (AST), alanínaminotransferáza (ALT), gammaglutamiltransferáza (GMT), alkalická fosfatáza (ALT), α-amyláza (AMS), lipáza (LPS), c-reaktívny proteín (CRP).    

ANALYZOVANÝ SÚBOR: Experimentálny súbor, ktorý sme analyzovali tvorilo (n = 100) probandov s diagnostikovanou Crohnovou chorobou a (n = 100) jedincov z kontrolného súboru, kde sa jednalo o zdravých pacientov. Priemerný vek v súbore pacientov s ochorením CD bol 52 ± 16,44 a priemerný vek kontrolného súboru bol  50,87 ± 10,40.

MATERIÁL A METODIKA: Od lekárov z východoslovenského kraja sme získali biologický materiál. Pacientom bola zdravotnou sestrou odobraná krv do skúmaviek, ktoré boli označené poradovými číslami. Odbery boli vykonávané v ranných hodinách. Venózna krv, ktorá bola ďalej použitá na biochemickú analýzu bola pacientom odobraná do skúmaviek (Vacuntanier) s obsahom antikoagulačného činidla. Po odobratí bol ďalej biologický materiál odoslaný do laboratória molekulárnej biológie.

VÝSLEDKY A DISKUSIA: Vo východoslovenskom kraji bola vykonaná biochemická analýza, ktorej sa zúčastnilo celkovo 200 pacientov. V našom súbore bolo 100 pacientov s Crohnovou chorobou a 100 pacientov tvorilo kontrolný súbor, teda jednalo sa o zdravých pacientov. α-amyláza bola štatisticky významne vyššia (*p<0,05) u zdravých probandov. C-reaktívny proteín a lipáza boli štatisticky významne vyššie u pacientov s CD. Pri lipáze sa jednalo o štatistickú významnosť (*p<0,05) a c-reaktívny proteín predstavoval štatistickú významnosť (***p<0,001).

ZÁVER: Ochorenie Crohnovej choroby sa zaradzuje medzi idiopatické črevné zápaly. Jedná sa o civilizačné ochorenie, kde na vzniku sa často signifikuje nesprávny životný štýl a dlhodobý stres. Alarmujúcim faktorom je aj nevhodne zvolená strava najmä strava z rýchlych občerstvení. Crohnova choroba sa zaradzuje medzi doposiaľ nevyliečiteľné ochorenia a vyznačuje sa striedaním dvoch fáz a to relapsu a remisie. Vhodne nastavená liečba, však môže mierniť tieto fázy. Nevyhnutnou súčasťou života pacientov s týmto ochorením je prijímanie stravy z ktorej je vylúčená hrubá vláknina, tým sa predchádza podráždeniu GIT.