Dobrý deň,
pre naše účely bola dôležitá preferencia enzýmu k acetylesterázovej aktivite pred kafeoylesterázovou a to k obom acetylom, ako je to znázornené na schéme. Preto sme po nájdení vhodného enzýmu ďalej neskúmali či enzým preferuje jeden z acetylov ani nemáme v pláne kvatifikovať jeho selektivitu (aj kvôli vysokej cene enzýmu). Z literatúry sú známe enzýmy ako PPL alebo CCL, ktoré regioselektívne deacetylujú polyacetoxybenzoové kyseliny, resp. ich estery. Popísané prípady však pracovali s viac stabilnými estermi týchto derivátov kys. benzoovej ako metyl- a etyl- estery. V našom prípade, je ester veľmi reaktívny, takže by pravdepodobne došlo k hydrolýze aj kafeoylesterovej väzby.
Lipáza PS bola na deacetyláciu substrátu III. použitá viac krát a nebol pozorovaný pokles jej aktivity, preto nepredpokladáme možnosť acylácie aminoskupín enzýmu.

Palo, nedalo mi to a tak som skúmal regioselektivitu lipazy PS pri menšej koncentrácií enzýmu a podľa TLC platničiek je zjavné, že lipáza najskôr deacetyluje jeden z acetylov pričom vzniká monoacetlykafeát a až potom deacetyluje aj druhý acetyl. Nie je mi však známe, ktorý z tých dvoch je deacetylovaný prvý...
Ale ešte raz ďakujem za nápad.

Dobrý deň,
dvojfázové usporiadanie reakčnej zmesi sme nemohli použiť kvôli takmer istej hydrolýze chloridu kyseliny a aj produktu - aktivovaného esteru v prítomnosti vody.
Močovinu sme z reakčnej zmesi odstraňovali jej precipitáciou po pridaní acetónu.
Samozrejme, selektívna deprotekcia sa dá dosiahnuť aj na iných fenolických derivátoch napr. kyseline ferulovej alebo galovej. Je však otázkou výberu vhodných podmienok a enzýmového preparátu, preto podobný proces musí predchádzať skrínig. Selektivita konkrétneho enzýmu sa dá viac alebo menej modulovať zmenou podmienok reakcie, hlavne rozpúšťadla.