Biomasa a odpady organického pôvodu patria medzi perspektívne, rozšírené, dostupné a hlavne obnoviteľné zdroje energie. Využitím vhodných metód je možné vytvoriť plnohodnotnú náhradu tradičných neobnoviteľných zdrojov energie [1].

Výroba elektrickej energie zo spaľovania, pyrolýzy alebo iných fyzikálno-chemických spôsobov zhodnocovania biomasy a odpadov sú spoločnosťou vnímané veľmi negatívne. Je to zapríčinené negatívnou skúsenosťou z minulosti (porušovanie limitov na exhaláty, zvýšená chorobnosť obyvateľstva, kontaminácia území ťažkými kovmi, popolčekom, kyslými dažďami,...). V súčasnosti je ale vznik nových elektrární, spaľovní a im podobných zariadení podmienený prísnou legislatívou s podmienkou dôkladného čistenia spalín [2; 3]. Odmietanie verejnosťou je preto z väčšej časti len vplyvom nedostatočnej informovanosti a neznalosti problematiky.

V tomto príspevku sa venujeme spôsobom zvyšovania výhrevnosti surovín použitím sušenia a pyrolýzy. Počas pyrolýzy vzniká teplo a produkty, ktoré možno použiť priamo ako palivá alebo po úprave ako prímesi do palív. Pyrolýza predstavuje proces prispievajúci k trvalo udržateľnému spôsobu získavania energie a nakladania s komunálnymi, biologickými, nebezpečnými a kontaminovanými odpadmi [4]. Navyše, výrobou v lokálnych podmienkach a z lokálnych zdrojov sa zvyšuje využívanie krajiny, zamestnanosť v regiónoch a energetická sebestačnosť štátu [1; 4].

Sušenie ovplyvňuje výhrevnosť priamo zvýšením získaného tepla o 2,5 MJ na každý odparený kilogram vody. Ďalšou možnosťou ovplyvňovania výhrevnosti nízkovýhrevných palív je použitie produktov pyrolýzy. Tuhý pyrolýzny zvyšok je uhlíkového charakteru s výhrevnosťou okolo 30 MJ.kg^-1. Pri kombinovanej výrobe alternatívnych palív (pelety, brikety alebo iné) z biomasy, odpadov a pyrolýznych produktov predpokladáme zvýšenie výhrevnosti výrazne nad 20 MJ.kg^-1 [4].