Environmentálni pôvodcovia mastitíd u národných plemien oviec

Environmentálni pôvodcovia mastitíd u národných plemien oviec

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
96%
Prevedenie (dizajn)
95%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Zuzana Sihelská PhD.100%100%-
MVDr. Denisa Toropilová PhD.100%100%-
Mgr. Lukáš Zachar100%100%-
Tereza Goliaš80%80%-
PharmDr. Natália Antoliková100%--
ISBN: 978-80-972360-0-7

Environmentálni pôvodcovia mastitíd u národných plemien oviec

František Zigo1 , Milan Vasiľ , Martina Chripková2 , Juraj Elečko , Denisa Toropilová
1 Univerzita Veterinárskeho Lekárstva a Farmácie, Košice, SR
2 Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach
frantisek.zigo@uvlf.sk

Zápal mliečnej žľazy u prežúvavcov je jedným z ekonomicky najzávažnejších ochorení vyskytujúcich sa u prežúvavcov. Ochorenie nie len, že znižuje množstvo produkovaného mlieka, ale rovnako zhoršuje aj kvalitu a preto je často dôvodom na vyradenie postihnutých jedincov z chovu. Vplyv mastitídy sa nepriaznivo odráža aj na biologických, hygienických a nutričných parametroch produkovaného mlieka, čím negatívne vplýva na jeho ďalšie spracovanie v mliekarskom priemysle (Drahošová a Drončovský, 2004).

Práca je zameraná na sledovanie mastitíd a ich baktérialnych pôvodcov u národných plemien oviec počas dojnej sezóny. Chov A,  je zameraný na chov zošľachtenej valašky s počtom oviec 350 kusov. Chov B, je zameraný na chov cigáje s počtom oviec 220 kusov.  Oba chovy boli na začiatku a na konci dojnej sezóny komplexne vyšetrené. Vyšetrenie pozostávalo z anamnézy, klinického vyšetrenia mliečnej žľazy a laboratórnej diagnostiky odobratých vzoriek surového ovčieho mlieka. V chove A bola prevalencia mastitíd na začiatku sezóny 43,57 % a na konci sezóny 36,28 %. V chove B bola prevalencia mastitíd na začiatku sezóny 35,91 % a na konci sezóny 34,93 %. V chove A sme zistili zvýšený výskyt akútnej, abakteriálnej, subakútnej a subklinickej formy mastitídy. V chove B bol zistený zvýšený výskyt latentnej, subklinickej a subakútnej formy mastitídy. Najčastejšie izolovanými bakteriálnymi pôvodcami mastitíd v chove A boli Staphylococcus aureus, Enterococcus faecalis, Staphylococcus chromogenes, Staphylococcus schleiferi a Staphylococcus epidermidis. V chove B boli najfrekventovanejšie izolovaní bakteriálni pôvodcovia Staphylococcus epidermidis, Staphylococcus felis, Staphylococcus aureus, Staphylococcus hyicus a Staphylococcus sciuri.

Kľúčové slová: ovce, mastitída, bakteriálny pôvodca, zošľachtená valaška, cigája

Poďakovanie: 

Práca bola podporovaná projektom APVV-0679-10 a projektom APVV-0629-07.

Zdroje: 

Drahošová, K., Drončovský, M.: Mastitída – najčastejšia príčina zníženej akosti mlieka. 2004, Mliekárstvo, roč. 35, č.4, s.7.

Diskusia

Dobry den, mna by celkom zaujimalo, co vplyva na to, ze bol vyssi percentualny vyskyt mastitid zisteny na zaciatku laktacnej sezony v porovnani s druhym komplexnym vysetrenim, ktore ste robili v juli? Po prvom vysetreni sa robili nejake opatrenia proti mastitidam? dakujem za odpoved.

Dakujem za otázku,po prvom komplexnom vyšetrení sme zaznamenali zvýšený výskyt mastitíd najme u oviec po prvom obahnení, ktoré este neboli uplne navyknuté na strojové dojenie co mohlo mat stresujúci vplyv nielen na celý organizmus ale aj na mechanické dráždenie vemena a ceckov. Taktiež sme na zaciatku dojnej sezony zaznamenali prípady nevyhojených inzultov na mliečnej žľaze po cicaní a odstave jahniat,z ktorých sa zvyšovalo riziko prieniku infekčných agensov. V nemalej miere k celkovej incidencií mastitíd v sledovaných chovoch oviec prispelo aj počasie kedže počas sledovaného obdobia boli časté dazdové prehánky co malo výrazny vplyv na znečistenie vemien a tým aj zvýšený výskyt mastit v obidvoch chovoch.