Fermentované pseudocereálne výrobky pre celiatikov s probiotickým potenciálom

Fermentované pseudocereálne výrobky pre celiatikov s probiotickým potenciálom

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
98%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Ing. Martina Koňuchová100%100%100%
Mgr. Júlia Hunková100%100%-
Ing. Kristína Lépesová100%100%-
ing Stefan Handzus100%100%100%
Ing. Ľubomír Kišš100%100%-
Mgr. Eva Duborská100%100%-
Ing. Mária Kopuncová100%80%-
RNDr. Peter Bališ PhD.100%100%100%
ISBN: 978-80-972360-0-7

Fermentované pseudocereálne výrobky pre celiatikov s probiotickým potenciálom

Zuzana Matejčeková1 , Jana Pelikánová , Denisa Liptáková , Ľubomír Valík
1 Slovenská technická univerzita, Bratislava,
matejcekovaz@gmail.com

Celiakia je autoimunitné ochorenie, ktoré v súčasnosti patrí medzi najčastejšie sa vyskytujúce metabolické poruchy s priemernou prevalenciou 1 - 2 % v populácii a odhaduje sa jej zvýšený výskyt 1,2. Jedinou účinnou liečbou celiakie je dodržiavanie prísnej bezlepkovej diéty, čo môže viesť u pacientov k zlepšeniu klinického stavu a obnoveniu sliznice čreva v priebehu liečby 3. Súčasný trh poskytuje viacero možností bezlepkového stravovania v porovnaní s minulosťou. Je však naďalej nevyhnutné sústrediť pozornosť potravinárskeho priemyslu na vývoj nových funkčných potravín s pridanými probiotikami, vhodných nielen pre metabolicky hendikepovaných ľudí, ale ktoré by taktiež slúžili na doplnenie stravovania zdravých jedincov. Predložená práca sa preto zaoberá dynamikou rastu vybraných laktobacilov v pseudocereálnych kašiach pripravených z pohánkovej múky, UHT mlieka, resp. vody s prídavkom príchutí (karamel, čokoláda, vanilka) ako aj ich senzorickou analýzou.  Po príprave a sterilizácii boli pohánkové kaše ochladené a naočkované probiotickým kmeňom Lactobacillus acidophilus 145 (Lb. rhamnosus GG) na počiatočnú denzitu  106 KTJ.ml-1. Fermentácia prebiehala pri teplote 37 °C (5 % CO2 v atmosfére) počas 8 hodín s následným skladovaním pri chladiarenskej teplote 6 °C počas 21 dní. Využitím základných princípov prediktívnej mikrobiológie boli vypočítané rastové parametre, pričom oba probiotické kmene boli schopné rásť a rozmnožovať sa vo všetkých pohánkových ochutených produktoch. Prídavok mlieka mal pozitívny vplyv na zmeny hodnôt pH, ako aj rastové parametre, s výnimkou karamelovej mliečnej kaše. Na konci fermentačného procesu sa rastové rýchlosti Lb. acidophilus 145 pohybovali v rozmedzí od 0,077 do 0,258 log KTJ.ml-1.h-1, pričom počiatočné počty vzrástli o 0,6 až 1,2 log poriadku. V prípade probiotického kmeňa Lb. rhamnosus GG boli rastové rýchlosti o  niečo vyššie (0,251 – 0,641 log KTJ.ml-1.h-1), s nárastom počtov o 1,2 až 2,2 log poriadku. Najvyššia rastová rýchlosť bola zaznamenaná v prípade mliečnej karamelovej kaše fermentovanej Lb. rhamnosus GG (0,641 log KTJ.ml-1.h-1 ). V priebehu chladiarenského uchovávania finálnych ochutených produktov počas 3 týždňov sa dosiahnuté počty laktobacilov po fermentácii výraznejšie nemenili a prežívali na vysokých koncentráciách dosiahnutých po fermentácii až do ukončenia 21-dňového skladovania, čím bol dodržaný legislatívny limit pre označenie potravín za probiotické  (>106 KTJ.ml-1). Posúdenie celkovej chutnosti pohánkových ochutených substrátov je najdôležitejším ukazovateľom z hľadiska hodnotenia senzorickej kvality posudzovaných výrobkov. Súčasne bol hodnotený fermentovaný produkt, produkt v polovici skladovania a produkt na konci doby skladovania, desiatimi hodnotiteľmi.  Najvyšším počtom bodov (4) bola ohodnotená karamelová  kaša s mliekom po 8 h fermentácii, čo predstavuje veľmi príjemnú celkovú chutnosť. Skladovaním kaší chutnosť klesala, čo pravdepodobne súvisí s okyslením produktu, a teda zároveň so znížením intenzity sladkej chute, ale aj napriek tomu bola chutnosť hodnotená ako uspokojivá.

Poďakovanie: 

Autori ďakujú STU za finančnú podporu v rámci Grantovej schémy na podporu mladých výskumníkov.

Zdroje: 

 
[1] CABRERA-CHÁVEZ, F., CALDERÓN DE LA BARCA, A. M. 2010. Journal of Cereal Science, 52, p. 337-341.
[2] PELIKÁNOVÁ, J., LIPTÁKOVÁ, D., VALÍK, Ľ., STANČEKOVÁ, K. 2011. Potravinárstvo,  5, p. 53-57.
[3] GOBBETTI, M., RIZZELLO, C. G., DI CAGNO, R., DE ANGELIS, M. 2007. Food Microbiology,  24, p. 187-196.

Diskusia

Dobrý deň.

Chcel by som sa opýtať, či bol pozorovaný nejaký "main" effekt v senzorických vlastnostiach medzi použitým mliekom a vodou v celkovosti. Lebo keď pozerám tak laicky na senzorické hodnotenie, tá chuť v prípade použitia mlieka výrazne kolíše, zatiaľ čo v prípade vody sa drží niekde v oblasti 2.75. Ďakujem

Dobrý deň,
v prípade hodnotenia celkovej chutnosti pohánkových finálnych produktov nie je pozorovaný výrazný senzorický „main“ efekt. Ako ste si všimli, „priemerná hodnota“ 2,75 v prípade vodných produktov môže byť ovplyvnená najmä tým, že produkty po 8 h fermentácii sú bodovo menej ohodnotené ako čerstvé fermentované produkty na báze mlieka. Skladovaním produktov sa ich chutnosť znižovala, avšak oproti fermentovaným (8h) mliečnym produktom v porovnaní so skladovanými je väčší bodový rozdiel ako v prípade vodných kaší. Výsledné hodnotenie taktiež ovplyvňuje viacero faktorov a to typ použitého cereálneho/psuedocereálneho substrátu, dĺžka fermentácie, kmeň použitý na fermentáciu, ako aj subjektivita posudzovateľov.

Ďakujem pekne za odpoveď