Môžu v budúcnosti globálne klimatické zmeny prispievať k väčšej defoliácii porastov borovice lesnej (Pinus sylvestris) na Záhorí?

Môžu v budúcnosti globálne klimatické zmeny prispievať k väčšej defoliácii porastov borovice lesnej (Pinus sylvestris) na Záhorí?

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
80%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
100%
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Lukáš Šebest100%100%100%
RNDr. Csaba Bognár100%100%-
Mgr. Martina Pečimonová100%100%-
Mgr. Katarína Hollá100%100%-
MVDr. Denisa Toropilová PhD.100%100%-
Bc. Daniela Saratovská100%100%100%
Ing. Daniela Dobríková20%--
Mgr. Lucia Sochuliaková20%--
ISBN: 978-80-970712-8-8

Môžu v budúcnosti globálne klimatické zmeny prispievať k väčšej defoliácii porastov borovice lesnej (Pinus sylvestris) na Záhorí?

Miroslava Kupková1 , Milada Holecová , Katarína Hollá
1 Katedra zoológie, Prírodovedecká fakulta UK, Bratislava, SR
miroslava.kupkova@gmail.com

Borovica lesná (Pinus sylvestris) sa na území Záhoria pestuje približne od 17. stor. z dôvodu stabilizácie pohyblivých viatych pieskov. Okrem pôdoochrannej funkcie sa využíva v drevospracujúcom a farmaceutickom priemysle. Rovnako ako na iných rastlinách aj na borovici môžeme nájsť viacero druhov hmyzu živiaceho sa jej asimilačnými orgánmi – ihličím. Larválne štádium hrebenárok (Hymenoptera: Diprionidae) je úzko potravne špecializované na ihličie stromov rodu Pinus, tento fylofágny hmyz  v minulosti dosiahol viac krát gradáciu, ktorá spôsobila finančné straty (naposledy v roku 2014). V nižších nadmorských výškach a teplejších oblastiach sa vyskytujú 2 generácie ročne a vo vyšších nadmorských výškach a chladných oblastiach tvoria iba jednu generáciu počas roku. V literatúre je uvádzaný výskyt larválnych štádií s malými odchýlkami medzi jednotlivými druhmi v mesiacoch máj až september.

V období december 2013 až marec 2014 sme v mesačných intervaloch navštevovali 10 študijných plôch v blízkostí obcí Studienka, Lakšárska Nová Ves, Lozorno, Moravský Svätý Ján a Pernek. Materiál sme zbierali metódou oklepu s oklepávadlom priemeru 1 m. Na každej jednej š. p. bolo oklepaných 200 konárov vo výške 0,5 až 2 m nad zemou. Zozbierané larvy boli ukladané do skúmaviek so 70 % alkoholom a v laboratóriu ďalej spracované.

V termíne od 12.12.2013 do 30.12.2013 bolo dohromady získaných 23 ex. pahúsenic hrebenárok (Hymenoptera: Diprionidae). Tie boli získané na ôsmich z desiatich š. p. a patrili k druhom Diprion similis, Gilpinia frutetorum, Gilpinia pallidaGilpinia variegata.

Z uvedených výsledkov vyplýva, že dlhšie obdobie roku s vyššími teplotami, by fylofágnemu hmyzu mohlo umožniť vytvoriť ďalšiu generáciu, ktorá by pokračovala v defoliácii borovíc. To by mohlo znamenať zhoršenie kvality porastu vedúce k finančným stratám.

Poďakovanie: 

Práca vznikla za podpory grantu UK/282/2015.

Zdroje: 

Knerer G. 1983: Diapause strategies in diprionid sawflies. Naturwissenschaften 70 (4): 203 – 205.
Lorenz H. & Kraus M: 1957. Die Larvalsystematik der Blattwespen (Tenthredinoidea und Megalodontoidea). Abhandlung zur Larvalsystematik der Insekten, Berlin 1: pp. 1 – 339.
Viitasaari M. 2002: Sawflies (Hymenoptera, Symphyta). I. A review of the suborder, the western Palearctic taxa of Xyeloidea and Pamhilioidea. Tremex Press, Helsinki: 516 p.

Diskusia

Zaujímalo by ma aké riešenie by ste ponúkli, aby sa zamedzilo výraznému zhoršeniu kvality porastu borovíc. Ďakujem pekne vopred za odpoveď.

Dobrý deň,
ďakujem veľmi pekne za otázku, no odpovedať na ňu je pomerne zložité. Zhoršovanie zdravotného stavu lesa je ovplyvnený viacerými faktormi, v tomto konkrétnom prípade dlhšie obdobie s vyššími teplotami umožňuje fylofágnemu hmyzu dlhší aktívny spôsob života. Ale tak ako každému inému lesnému porastu ani porastu borovice neprospieva vysádzanie na nepôvodných stanovištiach, priemyselná činnosť, resp. znečistenie, odvodňovanie pôdy atď.