V modernej spoločnosti sú ľudia neustále vystavovaní rôznym druhom elektromagnetických polí s frekvenciami od 3-30 Hz (Dawson a kol, 1998) až po vysokofrekvenčné elektromagnetické polia emitované z mobilných telefónov, ktoré sú charakterizované kmitočtami niekoľko stovák MHz (Hydro-Québec, 1989). V dôsledku intenzívneho používania mobilných telefónov a ostatných zariadení vysielajúcich vysokofrekvenčné pulzné mikrovlnné žiarenie, narastajú obavy týkajúce sa škodlivého vplyvu tohto typu žiarenia na plodnosť mužskej populácie. Doposiaľ bol už pomerne dobre charakterizovaný tepelný – nešpecifický ako aj  netepelný – špecifický účinok neionizujúceho EMŽ. Viacero štúdií poukazuje práve na jeho nepriaznivý účinok, ktorý u mužov zapríčiňuje okrem iného aj zníženie fertilizačnej schopnosti (Deepinder a kol, 2007;Erogul a kol, 2006). V predkladanej práci sme sa zamerali na sledovanie vplyvu neionizujúceho elektromagnetického žiarenia (EMŽ) na semenníky juvenilných potkanov a potvrdili sme jeho tepelný efekt, ktorý sme pozorovali na krvných cievach. V pokuse boli použité 14 dňové potkany kmeňa Wistar albino samčieho pohlavia (n=12). Pokusné zvieratá (n=6) boli celotelovo ožarované denne 1hodinu pulzným elektromagnetickým žiarením o frekvencii 2,45 GHz a priemernej silovej hustote 2,8 mW/cm² v trvaní 3 týždňov. Po skončení posledného ožarovania a usmrtení kontrolných aj pokusných zvierat sme odobrali vzorky. Z každého potkana boli odobrané 4 vzorky (2mm³) z povrchových aj hlbších častí semenníka. Histologické rezy zhotovené na ultramikrotóme a ofarbené Hematoxylín-eozýnom boli histopatologicky vyhodnotené pomocou svetelného mikroskopu ZeissAxioLab. A1. Povrch semenníkov pokusných potkanov bol pokrytý väzivovým obalom – tunica albuginea so zjavne rozšírenými a nastrieknutými krvnými cievami. Semenotvorné kanáliky javili známky nástupu spermatogenézy a vykazovali pravidelný tvar aj štruktúru. V interstíciu sme pozorovali zachované Leydigove bunky, avšak krvné cievy javili známky kongescie a dilatácie. Zmeny pozorované na cievach tunica albuginea, ako aj cievach interstícia sa dajú považovať za známku aktivácie termoregulačných mechanizmov so snahou odvádzať nahormadené teplo zo semenníkov ako dôsledok tepelného efektu EMŽ.

Kľúčové slová: elektromagnetické žiarenie, semenníky, juvenilné potkany, tepelný efekt, cievy