Počas posledných desaťročí prešiel vývoj nosičových systémov od teoretických a experimentálnych postupov až k ich aplikácii takmer vo všetkých oblastiach farmácie a medicíny. Samozrejme, takýto vývoj so sebou nesie celý rad postupov a technológií, ako je príprava materiálov vhodných pre konkrétnu aplikáciu (biologická odbúrateľnosť, pH kompatibilita), dosiahnutie určitého stupňa inkorporácie liečiva, spôsob uvoľňovania liečiva a samozrejme aj samotný terapeutický efekt. Medzi takéto systémy patria aj hydrogély, ktoré majú v súčasnosti vďaka svojej štruktúre a unikátnym vlastnostiam široké využitie najmä pri príprave a štúdiu nových nosičových systémov.

Cieľom projektu bola príprava a charakterizácia formulácií na báze termosenzitívnych poloxamérových gélov. Tieto kopolyméry polyetylénoxidu a polypropylénoxidu majú schopnosť meniť vplyvom teploty svoju vnútornú štruktúru, teda dokážu napučiavať in situ za fyziologických podmienok, čím sa zabezpečí aj ich jednoduchšia aplikácia.

V práci sa hodnotil vplyv vehikúl s rozdielnym pH, použitých pri príprave gélov na uvoľňovanie ťažko rozpustného liečiva – terbinafín hydrochloridu v podmienkach in vitro. S klesajúcim pH gélov sa zvyšovalo množstvo uvoľneného liečiva. Najvhodnejšou formuláciou pre terbinafín hydrochlorid bol poloxamérový gél (Poloxamér^® 407, 20 % w/w) s pH 3,34.