Porovnanie enhancerovej aktivity Transcutolu a mikroemulzie typu o/v v dermálnom polotuhom lieku s obsahom ťažko rozpustného liečiva

Porovnanie enhancerovej aktivity Transcutolu a mikroemulzie typu o/v v dermálnom polotuhom lieku s obsahom ťažko rozpustného liečiva

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
99%
Prevedenie (dizajn)
98%
Diskusná interakcia
100%
ISBN: 978-80-970712-6-4

Porovnanie enhancerovej aktivity Transcutolu a mikroemulzie typu o/v v dermálnom polotuhom lieku s obsahom ťažko rozpustného liečiva

Miroslava Špaglová1 , Lenka Starýchová , Mária Čuchorová , Martina Čierna , Kamila Bartoníková , Mária Vitková
1 Katedra galenickej farmácie FaF UK, Bratislava,
mispaglova@gmail.com

Ľudská koža bráni nadmernej strate vody z vnútorného prostredia a obmedzuje prienik cudzorodých látok a xenobiotík do ľudského organizmu. Vo vývoji farmaceutických dermálnych produktov hrá dôležitú úlohu penetrácia aktívnych látok (1). Existuje niekoľko spôsobov, ktorými je možné bariérnu funkciu kože znížiť. Adaptácia nanotechnológie vo farmaceutickom priemysle znamená krok vpred a výzvu uplatnenia nanočastíc, lipozómov, nano a mikroemulzií aj ako penetračných enhancerových systémov (2).

Cieľom predkladanej štúdie je zhodnotenie vplyvu enhanceru  – Transcutolu® a zloženého enhancerového systému – mikroemulzie na liberáciu ťažko rozpustného liečiva indometacínu z karbopolového gélového základu. Na simulovanie penetrácie cez kožu sa použila in vitro metóda využívajúca difúzne komôrky (donorový kompartment so vzorkou + receptorový kompartment), medzi ktoré bola umiestnená koža izolovaná z potkana. Vyhodnotenie sa vykonalo prostredníctvom porovnania steady-state fluxu odobraných vzoriek z receptorového kompartmentu.

Záverom možno konštatovať, že v prípade rozpustenia liečiva v Transcutole® a následného zapracovania do gélu sa množstvo uvoľneného liečiva (v priebehu 6 hod.) zvýšilo o 27% a v prípade rozpustenia v mikroemulzii až o 52%, z čoho vyplýva, že oba systémy plnia funkciu enhancerov, avšak  pripravená mikroemulzia typu o/v vykazuje o niečo vyššiu enhancerovú aktivitu.

Poďakovanie: 

Práca bola realizovaná za podpory grantov UK/432/2014 a UK/356/2014.

Zdroje: 

(1) Lane ME. Skin penetration enhancers. Int. J. Pharm. 2013, 447 (1-2): 12-21.
(2) Williams AC, Barry BW. Penetration enhancers. Adv. Drug. Deliv. Rev. 2004, 56(5): 603-18.

Diskusia

Indometacín sa pomaly, ale iste stáva obsolétnym liečivom používaným k topickej aplikácii. V našom experimente bol použitý ako modelové liečivo, pretože jeho rozpustnosť vo vode je obťiažna, čomu môže napomôcť solubilizácia v mikroemulznom systéme. Na zapracovanie do hydrogélov sa preto použila buď nami pripravená mikroemulzia, alebo komerčne dostupný enhancer Transcutol, prípadne bolo liečivo rozpustené v etanole (komparatívne vzorky). Výsledky naznačujú enhancerovú aktivitu mikroemulzie (výraznejšiu ako v prípade použitia Transcutolu), tzn. že mikroemulzia je schopná podporiť uvoľňovanie indometacínu z daného gélu. Výzvou ostáva preverenie enhancerových schopností totožnej mikroemulzie v liberácii minoxidilu určeného k topickej liečbe androgénnej alopécie.

K experimentu sa použila koža potkanov kmeňa Wistar, ktoré neboli určené len pre naše potreby. Potkany boli určené k izolovaniu vnútorných orgánov na Katedre farmakológie a toxikológie a my sme sa len snazili vedecky vyuzit aj zvysny nespotrebovany biologicky material;)

Dobry den, mohli by ste prosim vas doplnit referenciu na pouzitu in vitro metodiku? V abstrakte i prezentacii chyba. Alebo ide o originalny pristup pouzity vasim pracoviskom? V takom pripade by vasmu experimentu mala predchadzat validacia metodiky. Bude sa uvedeny in vitro model pouzivat a pri dalsich experimentoch?

Dobrý deň pani doktorka,
ďakujem za otázku. K in vitro uvoľňovaniu indometacínu sme používali difúznu metódu využívajúcu Franzove komôrky. Ide o 2-kompartmentový systém zložený z donorovej a akceptorovej časti, medzi ktorými je prichytený materiál simulujúci bariérnu funkciu kože; a to buď koža izolovaná zo zvieracích modelov (potkan, myš, morské prasiatko, ošípaná) alebo syntetická semipermeabilná membrána. Táto metodika in vitro hodnotenia permeácie je už dávno ozrejmená, a uplatňuje sa tak vo farmaceutickom ako aj kozmetickom priemysle. Uvedené referencie bližšie opisujú použité postupy:
JP Venter, DG Muller, J Plessis, C Goosen. 2001. In European Journal of Pharmaceutical Sciences. 13:169-177 (2001).
L Chen, F Tan, J Wang, F Liu. 2012. In Pharmazie. 67:319-323 (2012).

dobry den, mate peknu prehladnu prezentaciu, chcem sa opytat ci planujete robit vyskum aj na ludskej kozi, tiez sa chcem opytat ci takyto prechod cez kozu ma potencialne nejaky negativny vplyv na bunky koze.

Dobrý deň Tomáš,
ďakujem pekne za záujem. (1) Pravdou je, že nad použitím ľudskej kože sme sa tiež zamysleli. Kolega si zisťoval dostupnosť takéhoto materiálu na Lekárskej fakulte. V skutočnosti sa však obávam, že by nám nemohli poskytnúť dostatok biologického materiálu, pretože vykonávame 4 až 8 paralelných meraní. V každom prípade, ďakujem za tip, určite ho budeme v ďalšom výskume zvažovať. (2) Pri príprave mikroemulzií ako aj ostatných enhancerových systémov dbáme na to, aby obsahovali len biokompatibilné a netoxické zložky. Dôkazom je aj náhrada syntetických tenzidov prírodnými, konkrétne využívame povrchovo aktívne vlastnosti lecitínu.