Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
Ako prvé by som Vám chcela poďakovať za otázky. Hlavným činiteľom bola zvedavosť a získanie nových poznatkov z inej oblasti, pretože v mojej diplomovej práci som sledovala aktivitu peptidyl-prolyl izomeráz v bunkovom extrakte rôznych kmeňov Escherichia coli. Táto téma ma zaujala hlavne tým, že ide o skúmanie fotocytotoxického účinku a spôsobu pôsobenia látok na nádorové bunkové línie.
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
V dnešnej dobe zasahuje rakovina do mnohých životov ľudí bez ohľadu na vek a pohlavie. Fotodynamická terapia využíva netoxickú látku (fotosenzibilizér), ktorá produkuje po ožiarení kyslíkové radikály, ktoré sú zodpovedné za poškodenie a usmrtenie nádorových buniek. Hlavným cieľom nášho výskumu je identifikovať taký fotosenzibilizér, ktorý sa stáva toxickým až po ožiarení a prednostne sa akumuluje v nádorových bunkách. Výstupom tejto našej práce by mohol byť nový liek použiteľný pre fotodynamickú terapiu povrchových nádorov kože. Tie poskytujú možnosť ľahkej aplikácie lieku priamo na postihnuté miesto a následného ožiarenia.
Vážený pán magister
Vážená pani magisterka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
Re: AD1:
Ako prvé by som Vám chcela poďakovať za otázky. Hlavným činiteľom bola zvedavosť a získanie nových poznatkov z inej oblasti, pretože v mojej diplomovej práci som sledovala aktivitu peptidyl-prolyl izomeráz v bunkovom extrakte rôznych kmeňov Escherichia coli. Táto téma ma zaujala hlavne tým, že ide o skúmanie fotocytotoxického účinku a spôsobu pôsobenia látok na nádorové bunkové línie.
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
V dnešnej dobe zasahuje rakovina do mnohých životov ľudí bez ohľadu na vek a pohlavie. Fotodynamická terapia využíva netoxickú látku (fotosenzibilizér), ktorá produkuje po ožiarení kyslíkové radikály, ktoré sú zodpovedné za poškodenie a usmrtenie nádorových buniek. Hlavným cieľom nášho výskumu je identifikovať taký fotosenzibilizér, ktorý sa stáva toxickým až po ožiarení a prednostne sa akumuluje v nádorových bunkách. Výstupom tejto našej práce by mohol byť nový liek použiteľný pre fotodynamickú terapiu povrchových nádorov kože. Tie poskytujú možnosť ľahkej aplikácie lieku priamo na postihnuté miesto a následného ožiarenia.