Prvý trojjadrový fluorido-peroxidokomplex vanádu(V)

Prvý trojjadrový fluorido-peroxidokomplex vanádu(V)

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
100%
Prevedenie (dizajn)
100%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
Mgr. Marianna Gregová Trenčanová100%100%-
Mgr. Jarmila Puškelová100%100%-
ISBN: 978-80-970712-6-4

Prvý trojjadrový fluorido-peroxidokomplex vanádu(V)

Lukáš Krivosudský1 , Mária Šimuneková , Jana Chrappová , Peter Schwendt , Zdirad Žák2
1 Prírodovedecká fakulta UK v Bratislave, Katedra anorganickej chémie, Mlynská dolina, 84215 Bratislava, Slovenská republika
2 Přírodovědecká fakulta, Masarykova Univerzita,, Kamenice 753/5, 62500 Brno, Česká republika
krivosudskyl@fns.uniba.sk

Peroxidokomplexy vanádu predstavujú významnú skupinu zlúčenín vanádu vďaka ich biologickým účinkom a katalytickým vlastnostiam. Zistilo sa, že aktívne centrum vo vanádových haloperoxidázach obsahuje peroxidoskupinu [1]. Niektoré peroxidokomplexy vanádu(V) majú inzulínmimetické účinky [2] a (NH4)4[O{VO(O2)2}2], (NH4)3[VO(O2)2(C2O4)]×2H2O a niektoré ďalšie komplexy majú cytostatické účinky [3]. Katalytickým účinkom peroxidokomplexov vanádu sa venuje množstvo prác [4]. Väčšina pripravených peroxidokomplexov má mono- alebo dinukleárnu štruktúru. Z viac ako 110 štruktúrne charakterizovaných komplexov registrovaných v CCDC je iba jeden štvorjadrový, K6[V4O4(O2)8(PO4)]·9H2O [5] a jeden polymérny NH4[VO(O2)(ida)] (ida = iminodiacetato(2-)) [6].

[N(C4H9)4]2[V3O3(O2)4F3]·3H2O je prvý trojjadrový peroxidokomplex vanádu(V), ktorý bol už v minulosti pripravený [7], ale jeho štruktúra nebola doteraz potvrdená z RTG monokryštálovej difrakcie. Komplexný anión [V3O3(O2)4F3(H2O)]2-Cs symetriu a pozostáva z troch atómov vanádu(V) s pentagonálne bipyramidálnym koordinačným prostredím. Dve terminálne bipyramídy sú spojené s centrálnym atómov vanádu(V) cez dva μ-η2:η2 peroxidomostíky. Zaujímavou vlastnosťou aniónu je prítomnosť koordinovanej molekuly vody, ktorá premosťuje všetky tri atómy vanádu(V). Táto látka sa ako vo vodnom tak aj v nevodnom prostredí rýchlo rozkladá, pričom vďaka 51V–19F interakcii je možné v NMR spektrách identifikovať vznik mono- a difluoridokomplexov vanádu.

Poďakovanie: 

Autori ďakujú za finančnú podporu Vedeckej grantovej agentúre Ministerstva školstva SR (Grant VEGA 1/0336/13), Agentúre na podporu výskumu a vývoja (APVV-0510-12) a Univerzite Komenského (Grant UK 2014 c. UK/69/2014).

Zdroje: 

[1] A. Messerschmidt, L. Prade, R. Wever, Biol. Chem. 378 (1997) 309.
[2] B.I Posner, R. Faure, J.W. Burgest, A.P. Bevan, D. Lachance, G. Zhang-Sun, I.G. Fantus, J.B. Ng. D.A. Hall, B.S. Lum, A. Shaver, J. Biol. Chem. 269 (1994) 4596.
[3] C. Djordjevic, G.L. Wampler, J. Inorg. Biochem. 25 (1985) 51.
[4] V. Conte, B. Floris, Dalton Trans., 40 (2011) 1419.
[5] P. Schwendt, A. Oravcová, J. Tyršelová, F. Pavelčík, J. Marek, Polyhedron 15 (1996) 4507.
[6] C. Djordjevic, S.A. Craig, E. Sinn, Inorg. Chem. 24 (1985) 1281.
[7] P. Schwendt, J. Chrappová, K. Liščák,  Monatsh. Chem. 128 (1997) 317.

Diskusia