Peroxidokomplexy vanádu predstavujú významnú skupinu zlúčenín vanádu vďaka ich biologickým účinkom a katalytickým vlastnostiam. Zistilo sa, že aktívne centrum vo vanádových haloperoxidázach obsahuje peroxidoskupinu [1]. Niektoré peroxidokomplexy vanádu(V) majú inzulínmimetické účinky [2] a (NH₄)₄[O{VO(O₂)₂}₂], (NH₄)₃[VO(O₂)₂(C₂O₄)]×2H₂O a niektoré ďalšie komplexy majú cytostatické účinky [3]. Katalytickým účinkom peroxidokomplexov vanádu sa venuje množstvo prác [4]. Väčšina pripravených peroxidokomplexov má mono- alebo dinukleárnu štruktúru. Z viac ako 110 štruktúrne charakterizovaných komplexov registrovaných v CCDC je iba jeden štvorjadrový, K₆[V₄O₄(O₂)₈(PO₄)]·9H₂O [5] a jeden polymérny NH₄[VO(O₂)(ida)] (ida = iminodiacetato(2-)) [6].

[N(C₄H₉)₄]₂[V₃O₃(O₂)₄F₃]·3H₂O je prvý trojjadrový peroxidokomplex vanádu(V), ktorý bol už v minulosti pripravený [7], ale jeho štruktúra nebola doteraz potvrdená z RTG monokryštálovej difrakcie. Komplexný anión [V₃O₃(O₂)₄F₃(H₂O)]^2- má C_s symetriu a pozostáva z troch atómov vanádu(V) s pentagonálne bipyramidálnym koordinačným prostredím. Dve terminálne bipyramídy sú spojené s centrálnym atómov vanádu(V) cez dva μ-η²:η² peroxidomostíky. Zaujímavou vlastnosťou aniónu je prítomnosť koordinovanej molekuly vody, ktorá premosťuje všetky tri atómy vanádu(V). Táto látka sa ako vo vodnom tak aj v nevodnom prostredí rýchlo rozkladá, pričom vďaka ⁵¹V–¹⁹F interakcii je možné v NMR spektrách identifikovať vznik mono- a difluoridokomplexov vanádu.