Redukcia rozsahu poškodenia tkaniva miechy po intratekálnej aplikácii nového analógu kyseliny kynurénovej po traumatickom poranení miechy u potkana
Autor:
RNDr. Andrea Korimová
Rok:
2012
Vážená pani doktorka
Vážená pani doktorka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konferencie ma požiadali, aby som položil účastníkom otázky na diskusiu. Každému účastníkovi položím rovnaké všeobecné otázky, a potom podľa príslušnej odpovede budú príp. smerovať špecificky ďalšie.
AD1:
Dovoľte mi opýtať sa Vás, čo bol hlavný činiteľ, ktorý rozhodol o tom, že sa venujete práve tej oblasti, ktorej sa venujete? Ďakujem za odpoveď.
Re: AD1:
Vyštudovala som 2 vysoké školy a každá z nich mala vedecký smer. Prešla som v podstate všetkými oblasťami biológie - od molekulovej biológie a genetiky, cez botaniku až k fyziológii. Z tohto veľkého množstva poznatkov ma tak nejako "automaticky" očaril i svet neurónov. Mala som šťastie na dobrých učiteľov, mnoho možností a príležitostí, a získané vedomosti sa snažím v čo najväčšej miere uplatniť pri svojim súčasných vedeckých aktivitách. Poranenia chrbtice sa vyskytujú s frekvenciou približne 20 pacientov na 100 000 obyvateľov za rok, z čoho jednu štvrtinu predstavujú stavy s kompletnou léziou, a tým len s 5 % -nou nádejou na zotavenie. Verím, že aj moja práca aspoň malým krôčikom prispeje k zlepšeniu problematiky patogenézy poranenia miechy.
Re: Re: AD1:
Ďakujem pekne za odpoveď. Napísali ste, že ste vyštudovali 2 vysoké školy, a k tomu zdôraznili, že ešte aj s vedeckým zameraním. Hoci to nebolo obsahom mojej otázky, gratulujem. Pri mene ste si však uviedli iba jeden akademický titul a žiaden vedecký. Môžte vysvetliť tú diskrepanciu?
Re: Re: Re: AD1:
Vážená pani doktorka, v úvode môjho vstupu mi dovoľte Vás pozdraviť. Veľmi pekný a hodnotný príspevok. Konferencia sa postupne dostáva do svojej záverečnej fázy trvania a organizátori konfer...a uplatnenie sa absolventa v oblasti vedy a výskumu. Jednoodborové štúdium na prírodovedeckých fakultách sa sa často označuje vedecký smer.Vzdelanie je z môjho pohľadu dôležitejšie ako tituly.Chcela som len poukázať na tú dlhú cestu, ktorá ma doviedla až k neurovedám :-))))
AD2:
Pre ľudskú spoločnosť je práca v základnom (fundamentálnom) výskume veľmi dôležitá činnosť. V základnom výskume však nikto nevie dopredu povedať, aký profit z toho bude. Udáva však úroveň získaných výsledkov vo výskume aplikovanom, ktorý na ten základný výskum nadväzuje. Niektoré z objavov nájdu svoje uplatnenie v praxi (v technológiách, priemysle) „okamžite“, iné vedecké poznatky až po istej kratšej či dlhšej dobe. Príkladom takého objavu by mohol byť tzv. pozitrónový emisný tomograf (zariadenie PET kamera na identifikáciu zhubných nádorov v organizme), ktorý je produktom základného výskumu (antičastica k elektrónu pozitrón bola objavená niekedy v 40. rokoch min. st.; ale praktické použitie (v medicíne) to našlo až po cca 50-60. rokoch (v 90. rokoch a dnes)). No napriek tomu, uplatnenie v praxi dosiahnutých výsledkov z aktivity niektorých výskumníkov je len sotva možné. Ak je to možné, mohli by ste prosím priblížiť ostatným, aj menej zainteresovaným účastníkom, aký je impakt (výstup) Vami dosiahnutých výsledkov pre prax? V čom (resp. kde; uveďte aspoň 1 oblasť) vidíte možné využitie výsledkov Vášho výskumu (a s tým súvisiacej Vami vynaloženej energie a času a financií) v každodennej praxi (v priemysle, pre život, pre dobro človeka)?. Ďakujem za odpoveď.
Re: AD2:
Re: Re: AD2:
Re: AD2:
V súčasnosti predstavuje jedinú dostupnú farmakologickú liečbu poranenia miechy podávanie vysokých dávok syntetického glukokortikosteroidu metylprednizolónu. Klinické skúšky preukázali, že včasné podávanie metylprednizolónu (v priebehu prvých 8 hodín po poranení) signifikantne zlepšuje návrat neurologických funkcií .
Poškodenie nervových štruktúr, ktoré vzniká v momente úrazu, nie je možné odstrániť. Adekvátnymi liečebnými postupmi by však bolo možné zabrániť ďalšiemu expanzívnemu patologickému správaniu tkaniva, a tak predísť vzniku sekundárneho poškodenia. Každoročne sa tak či už s väčším alebo menším úspechom testuje veľké množstvo látok. Prípadný úspech ako napr. i v našom výskume posunie testovanie na vyššiu úroveň, v niektorých prípadoch až ku klinickým testom. Prípadný neúspech zase núti k vývoju novej rady analógov stále s lepšími a lepšími vlastnosťami, a tým k uplatneniu liečbe a v zdravotnej starostlivosti.
V našej práci sme testovali analóg kyseliny kynurénovej, vytvorený na akademickej pôde univerzity v Segede, u ktorého boli preukázané lepšie neuroprotektívne účinky ako u prechádzajúcich analógov tejto látky. Najväčším mínusom pri terapeutickom podávaní kyseliny kynurénovej je jej obmedzený prechod cez hematoencefalickú bariéru. Napriek tomu že bol u nového analógu potvrdený lepší prechod cez hematoencefalickú bariéru, táto látka bola zvieratám podávaná intratekálne cez katéter zavedený do subdurálneho priestoru, čím sme sa snažili minimalizovať prípadný problém s jej penetráciou.