Terapia kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom betablokátorov

Terapia kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom betablokátorov

Celkové hodnotenie

Vedecká práca
75%
Prevedenie (dizajn)
75%
Diskusná interakcia
PoužívateľVedecká prácaDizajnDiskusná interakcia
MVDr. Denisa Toropilová PhD.100%100%-
RNDr. Miroslav Horváth PhD.40%20%-
RNDr. Lenka Ihnátová PhD.80%80%-
prof., RNDr. Michal Toropila CSc.80%100%-
ISBN: 978-80-972360-0-7

Terapia kardiovaskulárnych ochorení prostredníctvom betablokátorov

Radka Eckerová1 , Denisa Toropilová1 , Ivona Grocká2 , Michal Toropila1
1 Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach / Ústav biológie, zoológie a rádiobiológie, Košice, Slovenská republika
2
radka.eckerova@student.uvlf.sk

Betablokátory sa vedľa ACE inhibítorov, statínov a kyseliny acetylsalicylovej v súčasnosti zaraďujú do skupiny kardiovaskulárnych liekov, pri ktorých bolo jednoznačne preukázané, že znižujú úmrtnosť chorých so srdcovo cievnym ochorením [3]. Konkrétne sa jedná o najvýznamnejšie látky na liečbu kardiovaskulárnych ochorení [2]. V minulosti boli betablokátory kontraindikované pre svoj negatívne inotropný účinok na srdce u pacientov so srdcovým zlyhaním [6]. Podľa všeobecne prijímanej patofyziologickej definície je srdcové zlyhanie stav, pri ktorom srdce nie je schopné  svojím výkonom zabezpečiť obehové nároky organizmu za predpokladu, že je zachovaný dostatočný prítok krvi k srdcu (tzv. žilový návrat) [1]. Betablokátory delíme na selektívne a neselektívne podľa prevažujúceho účinku na receptory β1 či β2. Podľa vnútornej sympatomimetickej aktivity delíme betablokátory na látky, ktoré túto aktivitu majú, a na tie, ktoré ju nemajú. Samostatne sú niekedy uvádzané aj betablokátory s vazodilatačnými (dual acting) a ďalšími, napr. antioxidačnými účinkami [4]. O farmakologických vlastnostiach betablokátorov ďalej rozhoduje ich lipofilita či hydrofilita a tzv. efekt stabilizácie membrán s chinidinovým alebo lokálnym anestetickým účinkom [5]. Praktické podanie betablokátorov bolo overené v mnohých klinických štúdiách pre bisoprolol, karvedilol, retardovaný metoprolol a nebivolol. Okrem poklesu krvného tlaku a zníženie minútového výdaja pri akútnom podaní, nie je výskyt nežiaducich účinkov závislý od dávky. Medzi najčastejšie klinické nežiaduce účinky patrí bronchospazmus, celková únava a pocit chladu v končatinách [3]. 

Poďakovanie: 
Zdroje: 

[1] Goncalvesová, E., Fabián, J., Srdcové zlyhávanie: definícia, terminológia a klasifikácia, dostupné na internete: http://www.cardiology.sk/casopis/406/pdf/04_rev_art2.pdf.
[2] Grocká, I., Farmakologické a iné možnosti liečby asthma cardiale a jej súvislosť so srdcovým zlyhaním u človeka, Diplomová práca, Univerzita veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach, 2015.
[3] Vítovec, J., Špinar, J., Beta-blokátory – indikace a dávka, dostupné na internete : www.jirivitovec.cz/publ/cz/indikace.pdf.
[4] Vítovec, J., Špinar, J., et al., Farmakoterapie kardiovaskulárních onemocnění. 2. vyd. Praha, Grada Publishing, 2004:248.
[5] Vítovec, J., Špinar, J., Přehled současných moderních betablokátorů v léčbě kardiovaskulárních onemocnění, dostupné na internete :  http://www.praktickelekarenstvi.cz/pdfs/lek/2008/04/03.pdf
[6] Šimko, F., Patofyziológia zlyhania srdca, dostupné na internete : http://www.solen.sk/pdf/035ec33ba3af0a8d62667251a8a9c024.pdf.
 
 

Diskusia