Použitie biologických prostriedkov na kontrolu kliešťov môže predstavovať vhodnú alternatívu k akaricídom. Početné štúdie uvádzajú rezistenciu niektorých populácii kliešťov na chemické látky a ich toxické účinky na ľudí a zvieratá (Buczek a kol., 2021; Collatz a kol., 2011). Existuje predpoklad, že prítomnosť endoparazitov v biotopoch s výskytom kliešťov môže znížiť ich početnosť, čím je možné ovplyvniť aj dynamiku ochorení, ktoré kliešťami prenášané patogény v ohnisku vyvolávajú (Buczek a kol., 2021). Ixodiphagus hookeri je parazitoidná osička, ktorá parazituje na rôznych druhoch kliešťov, vrátane u nás vyskytujúcich sa druhov Haemaphysalis, Dermacentor a Ixodes. I. hookeri kladie vajíčka do tiel nenacicaných nýmf kliešťov. V krajinách s miernym podnebím, kde sú hostitelia parazitoidnej osičky v zime nedostupní, nakladie vajíčka do tiel nýmf, kde zostávajú v štádiu diapauzy (Plantard a kol., 2012). Embryonálny vývoj vajíčok I. hookeri je vyvolaný prekrvením tela nymfy po pricicaní sa na hostiteľa. Larvy osičiek sa živia vnútorným tkanivom kliešťa. Dospelé jedince vyhryzú dieru do tela nymfy, ktorou sa dostanú von čím svojho hostiteľa usmrtia. Parazitované kliešte tak hynú ešte pred začatím vlastnej reprodukcie a preto sa I. hookeri považuje za vhodného kandidáta pre biologickú kontrolu kliešťov v prostredí (Collatz a kol., 2011; Takasu a kol., 2003). V prezentovanej štúdii uvádzame výsledky molekulárneho skríningu vzoriek DNA kliešťov zbieraných na modelovej lokalite Hrhov, na juhovýchodnom Slovensku, v NP Slovenský kras, ktorá je využívaná pre poľovnícke účely a zároveň ako pasienky pre hospodárske zvieratá. Prevalencia hyperparazitickej osičky v kliešťoch sa pohybovala na úrovni 16,7%. Za účelom prvotného skríningu výskytu osičky v kliešťoch v urbánnych oblastiach bola vybraná reprezentatívna vzorka kliešťov zbieraných na štyroch modelových lokalitách Košíc: park Anička, Bankov, Čičky Majere a Kavečany – vyhliadková veža, ktoré patria k vyhľadávaným rekreačným lokalitám. Celková prevalencia I. hookeri bola 13,3%, pričom na jednotlivých lokalitách sa pohybovala od 6,7 – 20%. Bolo preukázané, že na regulácii výskytu kliešťov a ich patogénov sa môžu podieľať aj parazitoidné osičky, ktoré majú potenciál pre biologickú kontrolu kliešťov, pretože parazitované jedince uhynú ešte pred začatím vlastnej reprodukcie, čím zastavia cirkuláciu patogénov v ohnisku a zamedzia ich šíreniu.